Na hlavný obsah

M. Uhrík: Keď sa zavádzali prvé automobily, tak vlády nezakazovali kone (rozhovor)

Republika sľubuje, že chce po voľbách spraviť "poriadok v štáte".

M. Uhrík: Keď sa zavádzali prvé automobily, tak vlády nezakazovali kone (rozhovor)
Na snímke predseda hnutia Republika Milan Uhrík. Foto: RTVS

Ľudia by si mali vybrať, aký typ pohonu áut chcú v budúcnosti využívať, uviedol Milan Uhrík v predvolebnom rozhovore v RTVS. „Keď sa zavádzali prvé automobily, tak vlády nezakazovali kone,“ vyhlásil líder hnutia Republika s tým, že ekologickosť elektromobilov je podľa neho diskutabilná.

Milan Uhrík ďalej a sľubuje, že jeho hnutie chce po voľbách zvyšovať dôchodky a platy a „spraviť poriadok v štáte“. Viac o povolebnej vízii Republiky sa dozviete z rozhovoru nižšie.

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:

Vysielame stanoviská a názory politických strán a politických hnutí, ktoré sú súčasťou volebnej kampane pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ich vyjadrenia nemožno považovať za stanoviská a názory RTVS.

Ak by ste mali vybrať niečo z programu vašej strany, na ktorú oblasť verejného života dávate najväčší dôraz?

V materiálnej oblasti chceme v prvom rade spraviť poriadok v štáte. To znamená, aby veci začali fungovať a takisto zvýšiť platy ľuďom a dôchodky dôchodcom.

Z tých dôchodkov sa v súčasnosti nedá vyžiť. Platy chceme, aby boli konečne európske. Keď už sa z EÚ preberajú rôzne nezmysly, tak aby sa konečne prebrali aj tie európske platy. Keď už máme európske ceny. V kultúrno-ideologickej oblasti chceme ochrániť slovenské deti a slovenské školy pred škodlivým progresivizmom, pretože keď stratíme nasledujúcu generáciu, tak to bude koniec.

Žijeme v období rastu životných nákladov. Zvyšujú sa ceny energií, tovarov, hypotéky. Ako tu vidíte úlohu štátu a jeho pomoc ľuďom?

Štát nemá šancu všetkým ľuďom donekonečna dávať prídavky alebo nejakú pomoc.

Štát musí vyriešiť príčiny zdražovania. Chceme garantovať dve veci. Po prvé, aby boli cenovo dostupné potraviny a aby boli cenovo dostupné energie. Dostupné potraviny chceme zabezpečiť obnovou slovenského poľnohospodárstva, zastropovaním marží obchodných reťazcov a rozšírením zníženej DPH na širší sortiment potravín. Čo sa týka energií, tam chceme zrušiť nezmyselné energetické protiruské sankcie a vrátiť strategické podniky naspäť štátu.

Rast životných nákladov negatívne vplýva na sociálne slabších občanov, na dôchodcov a na mladé rodiny. Mal by štát zvýšiť podporu týmto skupinám?

Jednoznačne pomoc treba sústrediť najmä mladým rodinám, invalidom a dôchodcom. My hovoríme, že netreba pomáhať až tak asociálom, ale treba sa sústrediť na pomoc týmto ľuďom, pretože aj sociálne nerovnosti sa výrazne zvyšujú. Miliardári bohatnú a chudobní stále chudobnejú, stredná vrstva prakticky mizne, a preto chceme napríklad pomôcť mladým rodinám tým, že znížime daň z príjmu pre mladé rodiny, aby si pomohli. Alebo ako som spomínal, vrátiť štátu naspäť strategické podniky a z dividend týchto podnikov potom zvýšiť dôchodky.

Pozrime sa ale osobitne na marginalizované komunity v osadách, pretože tam stále pretrvávajú problémy. Ako pomôcť týmto ľuďom tak, aby sa to následne odzrkadlilo v ďalších generáciách?

V prvom rade si myslím, že štát by mal prestať rozmaznávať týchto osadníkov. Teraz nemyslím, že im máme závidieť nelegálne chatrče. Myslím to v duchu, že tí ľudia si jednoducho nemôžu zvykať na to, že dostanú od štátu zadarmo to, čo si iní ľudia musia zaplatiť. Alebo zvykať na to, že ich kriminalita bude prehliadaná. My hovoríme, že treba použiť metódu cukru a biča. Cukru – dať im pracovné príležitosti v stavebníctve, v poľnohospodárstve podľa ich schopností alebo vedomostí, aby sa mali možnosť uplatniť. Zároveň aj biča – žiadne peniaze, miliardy alebo tablety do osád a takisto žiadne prehliadanie kriminality. Zákon musí platiť rovnako pre každého, aj v osadách.

Prejdime na ďalšiu tému. Viaceré medializované prípady otriasli v uplynulých rokoch dôverou v justíciu, ale aj políciu a prokuratúru. Aké kroky by ste urobili na ich úplné odpolitizovanie?

V prvom rade treba vymeniť policajného prezidenta, ktorý je politicky skompromitovaný. Zároveň máme v pláne zrušiť Špeciálnu prokuratúru, ktorá je takisto politicky skompromitovaná. Neplatí to len pre súčasného pána Lipšica, ale aj pre bývalého špeciálneho prokurátora pána Kováčika. Takže špeciálnu prokuratúru chceme zrušiť a začleniť naspäť pod Generálnu prokuratúru SR, pretože v súčasnosti a v minulosti bola zneužívaná na politické procesy proti opozícii alebo na kriminalizáciu občanov pre takzvaný extrémizmus.

Takisto sa chceme pozrieť na činnosť Špecializovaného trestného súdu, pretože tie prepojenia medzi špeciálnymi sudcami a niektorými novinármi sú naozaj znepokojivé. V pláne máme aj vytvorenie vyšetrovacej komisie, ktorá sa pozrie na veci, ktoré sa diali počas Covidu. Prešetríme nákupy testov alebo napríklad aj darovanie migov na Ukrajinu.

Rusko vojensky napadlo Ukrajinu a Slovensko našich východných susedov podporuje aj vojensky aj humanitárne. Plánuje vaša strana pokračovať v tejto pomoci?

Myslíme si, že Slovensko pomohlo Ukrajine už dosť. Humanitárne, finančne aj vojensky. My, žiaľ, už nemáme z čoho pomáhať. Štátny rozpočet, štátne financie sú rozvrátené a ozbrojené sily sú vybrakované.

My nemáme náboje, nemáme tanky, nemáme stíhačky, nemáme migy, nemáme vrtuľníky, nemáme protivzdušnú obranu, nemáme nič. Preto bude našou prioritou obnovovať Slovenskú republiku a nie Ukrajinu.

Čo by urobilo hnutie Republika, ak by bolo vo vláde, aby prispelo k vyjednávaniu o mieri na Ukrajine?

Chceli by sme raziť neutrálnejšiu politiku. Viem, že Slovensko nemá geopolitickú silu na to, aby zastavilo konflikt veľmocí na Ukrajine. Východ verzus Západ. Ale máme dostatočnú diplomatickú silu na to, aby sme sa k tomuto konfliktu postavili racionálne a išli sme cestou Maďarska. Nedovolili by sme transporty zbraní cez slovenské územie a zároveň by sme ani neposielali na Ukrajinu žiadne naše vlastné zbrane.

Na každom jednom fóre by sme volali po mierových rokovaniach a zároveň by sme sa nezúčastňovali ďalších akcií, ktoré budú eskalovať napätie.

Ako vníma vaša strana zahraničnopolitické priority Slovenska?

Máme názor, že treba začať hájiť slovenské záujmy, pretože ak si niekto myslí, že za slovenské záujmy budú bojovať Francúzi alebo Nemci, tak to asi nie je pravda.

Chceme zreformovať Európsku úniu, aby sa vrátila naspäť k hospodárskemu združeniu, ako pôvodne bola. Vstupovali sme do Európskej únie preto, aby sme mohli slobodne cestovať a slobodne obchodovať. Nie preto, aby nám Brusel určoval, koľko imigrantov máme prijímať, aké homosexuálne zväzky máme uznávať alebo koľko hmyzu musíme zjesť namiesto hovädzieho mäsa. Čiže tieto nezmysly chceme odmietnuť a vrátiť sa naspäť k prospešnej hospodárskej spolupráci.

V oblasti bezpečnostnej politiky chceme raziť suverénnejšiu a mierovejšiu, neutrálnejšiu politiku a pripravovať Slovensko na prípadnú neutralitu a na zmenu bezpečnostnej architektúry v Európe, ktorá podľa nášho názoru, skôr či neskôr musí prísť.

Problematickou oblasťou na Slovensku ostáva zdravotníctvo. Čo by ste urobili, aby sa zlepšila zdravotná starostlivosť o pacienta?

V prvom rade treba rozhodovanie v zdravotníctve vymaniť spod vplyvu finančných skupín a lobistov. Takisto chceme, aby zákonné zdravotné odvody spravovala jedna štátna zdravotná poisťovňa, podobne ako je to pri sociálnych odvodoch. Súkromné poisťovne nech ponúkajú nadštandardné pripoistenie.

Lukratívne sprivatizované laboratóriá chceme vrátiť naspäť do rúk štátu. Takisto chceme zastaviť nešťastné rušenie nemocníc a obnoviť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre bežných ľudí aj na vidieku.

Ako chce strana Republika motivovať mladých lekárov, aby ostávali na Slovensku a aby neodchádzali do zahraničia?

Mladých lekárov a zdravotníkov treba v prvom rade začať počúvať a nie iba odstrkovať. Myslím si, že platy v zdravotníctve pre lekárov momentálne nie sú až také zlé. Horšie je to s pracovnými podmienkami. Chceme to zlepšovať, aby nemocnice nejako vyzerali aj pre tých lekárov, aj pre tých pacientov a aby mali adekvátne technické vybavenie.

Takisto chceme pomôcť zdravotným sestrám pozrieť sa na ich platové pomery, zvýšiť im platy a zlepšiť ich vzdelávanie, aby to nemuselo byť až tak náročné a aby mali viac kompetencií a mohli pomáhať lekárom. Zdravotnícke vzdelávanie na Slovensku musíme trošku preorientovať, aby bolo menej zahraničných študentov a viac slovenských študentov, lebo zúfalo nám chýbajú zdravotníci.

Ekonómovia varujú, že bez prijatia úsporných opatrení nebude možné zastaviť rast dlhu verejných financií. Aké sú vaše plány na ich konsolidáciu?

V prvom rade chceme zefektívniť štátnu správu a zreformovať daňový systém. Chceme viac využívať eurofondy, to by mal byť národno-štátny záujem a chceme vrátiť zlaté rezervy naspäť na Slovensko.

Zvyšovanie daní alebo šetrenie na výdavkoch štátu. Čo vám je bližšie?

Nemáme kam zvyšovať dane. Slovensko je vysoko zdanená ekonomika. Takisto nechceme škrtať sociálne programy. Riešenie vidíme v úspore štátu. Treba začať šetriť na politikoch a treba naštartovať ekonomiku, aby ľuďom stúpli platy, a tým pádom aj stúpli dane pre štát.

V niektorých odvetviach Slovensko stráca schopnosť konkurovať zahraničným firmám. Čo by ste urobili, aby ste zlepšili podnikateľské prostredie na Slovensku?

Chceme zastabilizovať legislatívne prostredie a ponúknuť predvídateľnosť v ekonomickom prostredí. To znamená meniť kľúčové ekonomické zákony maximálne raz za rok a nie každé dva mesiace, ako to bolo v súčasnosti.

Veľkým a stredným podnikateľom chceme umožniť flexibilné odpisy, aby sme ich motivovali investovať a nie šetriť. Takisto chceme drobným živnostníkom umožniť takzvané živnostenské licencie. Zaplatia nejakú sumu a nebudú musieť viesť účtovníctvo a ani robiť žiadnu inú byrokraciu. Zamestnancom chceme pomôcť znížením daní pre fyzické osoby.

Ako vnímate zamestnávanie cudzincov v slovenských firmách? Mala by sa zjednodušiť administratíva pri prijímaní do zamestnania?

V prvom rade chceme zamestnať neprispôsobivých občanov, ktorí doteraz nepracujú. Ak zamestnávať cudzincov, tak len na špecifické chýbajúce profesie cez pracovné povolenia, ktoré budú dočasne obmedzené. Samozrejme z krajín, ktoré sú nám kultúrne blízke. Určite sem nechceme navláčiť nejakých Afričanov.

Ďalšia veľmi diskutovaná a dôležitá téma je životné prostredie. Čo by ste zdôraznili z vašich plánov pre túto oblasť?

Chceme, aby bola ochrana životného prostredia postavená na skúsenostiach a na odbornosti. Nie na premotivovanom, ale často amatérskom aktivizme.

Chceme namiesto zavádzania emisií pre hovädzí dobytok, ako to je z Európskej únie, preferovať napríklad dostavbu kanalizácií, vodovodov, sanáciu environmentálnych záťaží alebo zastaviť drancovanie slovenských lesov, zakázať vývoz surového dreva či zakázať predaj slovenskej vody a pôdy cudzincom.

Európska únia chce do roku 2030 zdvojnásobiť energiu z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku má najväčší podiel na výrobe elektriny jadro, tesne nad 60 percent. Nakoľko má štát podporovať väčšie zapojenie obnoviteľných zdrojov?

Obnoviteľné zdroje môžu byť príjemným doplnkom, ale energetická štruktúra priemyselného vyspelého štátu musí stáť na stabilných zdrojoch, a preto budeme naďalej podporovať a rozvíjať jadrovú energetiku.

Ako by sa malo postupovať čo sa týka prechodu na elektromobily?

Elektromobilitu budeme podporovať, ale nebudeme z nej robiť modlu. Ekologickosť elektromobilov je diskutabilná a určite necháme na výbere ľudí, aby si vybrali, aký typ pohonu chcú v budúcnosti používať. Keď sa zavádzali prvé automobily, tak vlády nezakazovali kone.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko