Hnutie Hamas v sobotu (7. 10.) oznámilo, že začalo novú vojenskú operáciu proti Izraelu, izraelská armáda následne vyhlásila vojnový stav.
Izrael v pondelok (9. 10.) uviedol, že z Gazy bolo od soboty vypálených už okolo 4400 rakiet. Pri útokoch zahynulo vyše 700 Izraelčanov.
Odvetné izraelské útoky na pásmo Gazy si od soboty podľa palestínskej tlačovej agentúry WAFA vyžiadali 436 mŕtvych. Izraelský minister obrany Joav Galant medzitým nariadil totálnu blokádu pásma Gazy.
Portál BBC v otázkach a odpovediach zhrnul základné informácie o izraelsko-palestínskom konflikte. Pozrite si dôvody, prečo sa opäť rozhorel staronový konflikt na Blízkom východe:
Čo je Hamas?
Hamas je palestínska islamistická militantná skupina, ktorá vládne v pásme Gazy. Hamas prisahal, že zničí Izrael a od roku 2007, keď sa dostal k moci v Gaze, viedol s Izraelom niekoľko vojen.
Počas rokov útočil na Izrael. Tel Aviv taktiež opakovane vykonal letecké údery na pozície Hamasu a spolu s Egyptom od roku 2007 blokuje pásmo Gazy.
Západ označuje Hamas za teroristickú skupinu. Radikálov podporuje Irán, ktorý ich financuje a poskytuje im zbrane a výcvik.
Čo je pásmo Gazy?
Pásmo Gazy je 41 kilometrov dlhé a 10 kilometrov široké územie medzi Izraelom, Egyptom a Stredozemným morom. Žije tam približne 2,3 milióna ľudí a má jednu z najvyšších hustôt obyvateľstva na svete.
Izrael kontroluje vzdušný priestor nad pásmom Gazy a jeho pobrežie. Taktiež obmedzuje, kto a aký tovar môže prejsť cez jeho hraničné priechody. Podobne aj Egypt kontroluje, kto prechádza cez jeho hranice s Gazou.
Podľa OSN je približne 80 percent obyvateľov Gazy závislých od medzinárodnej pomoci a približne milión ľudí je denne odkázaných na potravinovú pomoc.
Čo je Palestína a čo s ňou majú tieto udalosti spoločné?
Západný breh Jordánu, pásmo Gazy, východný Jeruzalem a Izrael boli od rímskych čias súčasťou územia známeho ako Palestína.
Tieto územia boli aj územím židovských kráľovstiev v Biblii a Židia ich považujú za svoju starobylú vlasť.
Izrael bol vyhlásený za štát v roku 1948, hoci tí, ktorí neuznávajú právo Izraela na existenciu, túto krajinu stále označujú ako Palestínu. Palestínčania používajú tento názov aj ako súhrnný pojem pre Západný breh Jordánu, Gazu a východný Jeruzalem.
Prečo Izrael a Hamas bojujú?
Medzi Izraelom a Hamasom je neustále napätie, ale sobotňajší útok militantov prišiel bez varovania.
Hamas vypálil na Izrael tisíce rakiet, zatiaľ čo desiatky bojovníkov prerazili hranice a vtrhli do izraelských obcí, pričom zabili desiatky civilistov a ďalších zajali.
Izrael okamžite začal s leteckými útokmi a uviedol, že sa zameriava na objekty militantov v Gaze.
Ako bezprecedentný je tento útok?
Ako píše medzinárodný redaktor BBC Jeremy Bowen, ide o najambicióznejšiu operáciu, akú kedy Hamas z Gazy spustil a najvážnejší cezhraničný útok, akému Izrael čelil za viac ako jednu generáciu. Militanti na viacerých miestach prelomili drôt, ktorý oddeľuje Gazu od Izraela.
Bezprecedentný útok prišiel deň po 50. výročí prekvapivého útoku Egypta a Sýrie v roku 1973, ktorým sa začala veľká vojna na Blízkom východe. Význam tohto dátumu určite neunikol vedeniu Hamasu.
Kto zlyhal?
Izraelskú bezpečnosť spoločne zaisťujú spoločne izraelská spravodajská služba Šin Bet, domáca rozviedka, tajná služba Mosad, vonkajšia špionážna agentúra a Izraelské obranné sily. „Je prekvapujúce, že to nikto nepredpokladal a nezasiahol,“ uviedol bezpečnostný spravodajca BBC Frank Gardner.
Izrael má pravdepodobne najrozsiahlejšie a najlepšie financované spravodajské služby na Blízkom východe. Majú informátorov a agentov v palestínskych militantných skupinách, ako aj v Libanone, Sýrii a inde.
V teréne, pozdĺž napätého hraničného plota medzi Gazou a Izraelom, sú kamery, senzory pohybu a pravidelné vojenské hliadky.
Plot zakončený ostnatým drôtom mal byť bariérou, ktorá mala zabrániť presne takému druhu infiltrácie, aký sa odohral pri tomto útoku. Bojovníci Hamasu si s ním však jednoducho poradili. Prerazili cestu buldozérom, vystrihli diery v drôte alebo sa do Izraela dostali z mora a na paraglajdoch.
Čo by sa mohlo stať ďalej?
Veliteľ militantného hnutia Hamas Mohammed Deif vyzval Palestínčanov a ostatných Arabov, aby sa pripojili k operácii militantov s cieľom „zastaviť izraelskú okupáciu“.
Veľkou otázkou teraz je, či Palestínčania na okupovanom Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme jeho výzvu vypočujú, hovorí jeruzalemská spravodajkyňa BBC Yolanda Knellová.
Izrael nepochybne vidí potenciál vojny, ktorá by sa mohla otvoriť na viacerých frontoch. Najhorším scenárom je, že by do nej mohol zatiahnuť silnú libanonskú militantnú skupinu Hizballáh. V nedeľu ráno Hizballáh vypálil na severný Izrael niekoľko rakiet a granátov, ktoré však nespôsobili obete.
Izraelská armáda nariadila masívne posilnenie jednotiek. Okrem intenzívnych náletov na Gazu naznačila, že tam plánuje aj pozemnú operáciu.
