César sa chcel hlavne dostať z Kuby. Ako barman, ktorý mal v Havane ťažkosti vyjsť s peniazmi, sa vlani pokúsil na vratkom člne doplávať do Miami. Musel sa však vrátiť, keď ho zadržala americká pobrežná stráž.
Teraz sa pripravuje na druhý pokus o útek: priamym letom do Moskvy. Letenku Césarovi zaplatili Rusi, ale aj tak má vysokú cenu – súčasťou dohody je, že Kubánec vstúpi do ruskej armády a bude bojovať na Ukrajine, píše list Politico.
„Ak je toto tá obeť, ktorú musím priniesť pre dobro svojej rodiny, tak to podstúpim,“ povedal César, ktorý tento rok oslávil 19. narodeniny a ktorého pravé meno bolo zmenené pre obavy o jeho bezpečnosť.
„Môžete byť jadrový fyzik, a napriek tomu tu zomriete hladom. So svojím súčasným platom si sotva môžem kúpiť základné veci, ako je toaletný papier alebo mlieko,“ povedal mladík. Dúfa, že mu v Rusku dovolia pracovať ako zdravotníkovi.
Správa o kubánskych bojovníkoch na Ukrajine preletela svetovou tlačou na začiatku septembra. Kubánska vláda vtedy oznámila zatknutie 17 ľudí podozrivých z členstva v skupine pašerákov ľudí verbujúcich mladých mužov do ruskej armády.
Oznámenie vyvolalo otázky ohľadom rozsahu spolupráce oboch spojencov z čias studenej vojny a ohľadom toho, či kubánska podpora Moskvy slabne.
Rozhovory s Kubáncami na Kube aj v Rusku odhaľujú iný uhol pohľadu, a to z perspektívy mladých mužov, ktorí považujú vstup do ruskej armády za svoju najlepšiu šancu na lepší život. Aj keď sa zdá, že nie všetci z nich vedeli, k čomu sa upísali.
Sľúbili mu prácu vodiča
Jeden z regrútov, štyridsiatnik v ruskom meste Tula, ktorý vystupuje pod menom Pedro, povedal, že mu sľúbili prácu vodiča s prevozom „robotníkov a stavebného materiálu“. Po príchode do Ruska ale dostal do ruky zbraň a nastúpil vojenský výcvik. „Podpísali sme zmluvu s diablom. A diabol vám nerozdáva cukríky,“ povedal Pedro.
Hoci oficiálne Havana zastávala k ruskej agresii na Ukrajine neutrálny postoj, netajila sa tým, že stojí na strane Moskvy. Režim je závislý od Ruska, získava od neho lacné pohonné hmoty a ďalšiu pomoc.
Na rozdiel od Severnej Kórey ale nemá okrem diplomatickej lojality na oplátku veľa čo ponúknuť. Kubánske ministerstvo zahraničných vecí však po zásahu proti náborovej sieti prisľúbilo, že bude proti snahám zlákať Kubáncov do bojov v ruskej armáde postupovať. „Kuba nie je súčasťou konfliktu na Ukrajine,“ uviedla vtedy kubánska diplomacia.
Ruský prezident Vladimir Putin v novembri 2022 podpísal dekrét, podľa ktorého majú cudzinci bojujúci v ruskej armáde právo na zrýchlené udelenie občianstva. „Všetci dostaneme ruské občianstvo,“ napísal jeden z regrútov v textovej správe novinárom. Ten týždeň okolo 15 vojakov, z ktorých niektorí boli v Rusku len niekoľko mesiacov, dostalo od oblastného gubernátora osobne ruské pasy.
Rusko pre ťažké straty na Ukrajine potrebuje hlavne „potravu pre delá“, povedal Pavol Luzin z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA). Väčšina regrútov z radov cudzincov podľa neho pochádza zo Strednej Ázie, afrických krajín, Sýrie a Afganistanu. „Bez znalosti jazyka, miestneho terénu a riadneho výcviku pre moderné vedenie boja budú rýchlo zabití,“ dodal Luzin.
Väčšina Kubáncov, ktorá pre Politico porozprávala o svojich skúsenostiach, sa k ruskej armáde prvýkrát priblížila koncom minulého roka. Niekto pod menom Jelena Šuvalovová začal na sociálnych sieťach zverejňovať príspevky cielené na Kubáncov, ktorí chceli odísť do zahraničia, alebo už boli v Rusku.
Šuvalovová vystupujúca na internete pod fotkou ženy v dlhej sukni pred autom ozdobeným kubánskou vlajkou a písmenom Z ponúkala ročnú zmluvu v ruskej armáde. Odmena sa skladala z jednorazového príspevku 195-tisíc rubľov (takmer 1 900 eur) a následného mesačného platu 204-tisíc rubľov (okolo 1 960 eur).
Iba jeden mal vojenské skúsenosti
Zo štyroch regrútov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Rusku a ktorí sa s redaktormi podelili o svoje príbehy, traja uviedli, že prileteli tento rok v lete z Kuby. Doma pracovali v pohostinstve, v školstve a na stavbe. Jeden z nich uviedol, že má skúsenosti z profesionálnej armády. Ďalší dvaja mali za sebou dva roky štandardnej povinnej vojenské služby.
Kubánci síce vedeli, že ich zamestná ruská armáda. Avšak ubezpečili ich, že budú pracovať ďaleko za frontovou líniou ako vodiči alebo robotníci na stavbe. „Kopať zákopy alebo pomáhať s obnovou miest,“ povedala rozčúlene manželka jedného z regrútov.
Do Moskvy ich dopravilo lietadlo z Varadera. Pri odlete im nikto neopečiatkoval pasy a pri vstupe do Ruska mali v dokumentoch ako účel cesty uvedené „turistika“. Po pristátí na letisku Šeremeťjevo nastúpili do autobusu. Následne ich odviezli na miesto, ktoré jeden z nich opísal ako „prázdnu školskú budovu“, blízko Razane, zhruba 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.
Po zbežnej lekárskej prehliadke a byrokracii niektorí z nich zostali pri tamojšej vojenskej jednotke. Väčšina bola neskôr prevelená k 106. gardovej výsadkovej divízii so základňou v Tule, ktorú ruské velenie nasadilo do najprudších bojov na Ukrajine.
„Prišiel som, aby som svojim deťom zabezpečil lepší život, nie aby som zabíjal,“ odkázal z Tuly Pedro a rozplakal sa. „Nevystrelím ani jednu guľku,“ povedal.
Nie všetci Kubánci ale do ruskej armády vstúpili na základe falošných sľubov. Niekoľko Kubáncov uviedlo, že sú síce stále na domovskom ostrove, ale majú záujem narukovať. Ich dôvody boli hlavne ekonomické, nie politické. „Je to spôsob, ako sa dostať z Kuby. Nikto nechce nikoho zabíjať. Ale ani my nechceme zomrieť, „uviedol jeden z regrútov z Tuly.
