Americký prezident Joe Biden krátko po spoločnom rokovaní v Kalifornii nazval čínsku hlavu štátu Si Ťin-pchinga diktátorom. Informovala o tom vo štvrtok (16. 11.) agentúra Reuters a stanica CNN. Peking to označil za extrémne chybné tvrdenie a nezodpovednú politickú manipuláciu.
Biden po štvorhodinovom rokovaní so Siom neďaleko San Francisca usporiadal samostatnú tlačovú konferenciu, v závere ktorej sa ho opýtali, či stále zastáva názor, že súčasný čínsky prezident je diktátor, opísal Reuters.
„Pozrite sa, on ním je. Je diktátorom v tom zmysle, že je to človek riadiacej krajiny, ktorá je komunistickým štátom, ktorý sa zakladá na úplne inej forme vlády ako tá naša,“ odvetil Biden.
„Takéto výroky sú extrémne chybné a predstavujú nezodpovednú politickú manipuláciu. Čína proti tomu rezolútne protestuje,“ vyhlásila v reakcii hovorkyňa čínskej diplomacie Mao Ning.
„Vždy sa nájdu ľudia so zlými úmyslami, ktorí sa snažia vraziť klin medzi čínsko-americké vzťahy. To sa im však nepodarí,“ dodala hovorkyňa.
Biden čínskeho prezidenta za diktátora označil už v júni, keď hovoril o februárovom prelete čínskeho špionážneho balóna nad USA, ktorý nakoniec americké stíhačky zostrelili. Dôvodom, prečo sa podľa neho vtedy Si rozčúlil, keď balón plný špionážneho vybavenia zostrelili, bolo to, že nevedel, kde sa presne nachádza.
„To je pre diktátorov veľká hanba. Keď nevedia, čo sa stalo,“ podotkol. Peking na jeho slová reagoval pobúrene.
Vtedajšia roztržka však obom stranám nezabránila v rozhovoroch zameraných na zlepšenie napätých vzťahov, ktoré vyvrcholili stredajším (15. 11.) rokovaním medzi štátnikmi, poznamenal Reuters.
Čína nechce začínať konflikt
Čínsky prezident po stretnutí povedal, že Čína nebude začínať ozbrojený konflikt so žiadnou krajinou. Dobré vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom sú podľa čínskeho prezidenta veľmi dôležité pre obe strany. Informuje o tom agentúra AFP.
„Čína nehľadá sféry vplyvu a nebude viesť studenú ani horúcu vojnu so žiadnou krajinou,“ povedal Si v americkom San Franciscu. Dodal, že Peking profituje zo svetového poriadku, v ktorom dominujú Spojené štáty.
Biden a Si sa v stredu v americkom štáte Kalifornia stretli takmer presne po roku. Obaja lídri sa dohodli na zlepšení vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré v uplynulom období ochladli, a tiež na posilnení priamej komunikácie.
Čínsky prezident uviedol, že Peking chce pokračovať v zlepšovaní svojich vzťahov s Washingtonom, a uistil amerických predstaviteľov, že jeho krajina sa s nikým nesnaží konfrontovať. „Verím, že keď sa dvere čínsko-americkým vzťahom otvoria, už sa viac nezatvoria,“ vyhlásil.
„Veľké oživenie čínskeho národa nemožno dosiahnuť bez mierového a stabilného medzinárodného prostredia. Pri modernizácii sa nikdy nevrátime k vychodenej ceste vojny, kolonizácie, drancovania alebo nátlaku,“ dodal.
Biden označil rokovanie so Si Ťin-pchingom ako jedno z najkonštruktívnejších a najproduktívnejších, ktoré obaja spolu dosiaľ viedli. Povedal, že hoci sa v mnohých otázkach nezhodli, ich rozhovory sú vždy „priamočiare“.
Obaja prezidenti sa dohodli na obmedzení nezákonnej výroby fentanylu, obnovení komunikácie medzi armádami oboch krajín, ako aj na spolupráci v rámci problematiky využívania umelej inteligencie, potvrdil šéf Bieleho domu.
Čína pošle do USA nové pandy
Čínsky prezident v stredu večer naznačil, že Čína pošle do Spojených štátov nové pandy ako „poslov priateľstva medzi čínskym a americkým národom“. „Sme pripravení pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi v oblasti ochrany pánd a urobíme všetko pre to, aby sme splnili želania Kalifornčanov, aby sme prehĺbili priateľské väzby medzi našimi dvoma národmi,“ povedal.
Pandy sú symbolom americko-čínskeho priateľstva od roku 1972, keď ich Peking daroval zoologickej záhrade vo Washingtone pred normalizáciou bilaterálnych vzťahov. Čína neskôr požičala pandy aj iným americkým zoologickým záhradám, pričom finančný výnos z ich chovu slúžil na program ochrany tohto ohrozeného živočíšneho druhu. V súčasnosti ich chová už iba zoo v Atlante.
Čínsky parlament v marci tohto roku zvolil do čela krajiny Si Ťin-pchinga už tretíkrát a podľa Reuters je tento muž po desaťročí upevňovania svojej moci považovaný za najmocnejšieho čínskeho vodcu od čias Mao Ce-tunga.
