Je to už 34 rokov, odkedy si Slováci na námestiach počas Nežnej revolúcie vyštrngali slobodu. Krajina sa tak dostala spod železnej opony. Komunistický režim je u nás zákonom označený za zločinný a je zakázané po jeho predstaviteľoch pomenovať verejné priestranstvá. Aká je realita?
V niektorých obciach ulice premenovali, v iných budú aj naďalej vzdávať hold totalitným režimom. „Premenovávanie ulíc prebiehalo v roku 1989 a keď sa na niečo zabudlo, tak sa to potom veľmi neriešilo a ulice už zostávali,“ priblížil historik Právnickej fakulty Univerzity Komenského Miroslav Lysý.
Pozrite si celú reportáž z relácie Reportéri, v ktorej o uliciach s nevhodnými názvami zisťovala viac redaktorka RTVS Eva Benčatová:
Parlament v roku 2020 prijal novelu zákona, podľa ktorej je zakázané pomenovať ulice po predstaviteľoch totalitného režimu. Zákonodarcovia však nemysleli na všetko.
„Obce nemajú povinnosť premenovať už existujúce alebo pomenované ulice. Nesmú pomenovať nové ulice alebo verejné priestranstvá podľa predstaviteľov komunistického alebo fašistického režimu,“ ozrejmil hovorca Ústavu pamätí národa (ÚPN) Michal Miklovič.
V obci Šoporňa pri Galante je ulica Vladimíra Iljiča Lenina a Gottwaldova. Zatiaľ ide o zaužívané názvy a obec ich musí upraviť všeobecne záväzným nariadením. Samospráva chce názov Gottwaldova ulica ponechať, druhú premenuje na Leninovu.
„My sme nepozerali na osobnosti, aké sú, ale zobrali sme familiárne priezviská, lebo nevieme, po kom je ulica pomenovaná. A s týmto sme sa obrátili na ÚPN,“ uviedol starosta obce Šoporňa Adrián Macho.
Nevhodné názvy sú v mnohých obciach
Hovorca ÚPN upozornil na to, že od mesta dostali otázky v zlom znení, preto sa k nim nemohli odborne vyjadriť. „Podľa môjho názoru mi mohol ÚPN napísať, že tieto dve ulice alebo táto ulica nie je v poriadku,“ povedal starosta Adrián Macho.
Na otázku, ako má ÚPN vedieť, po kom pomenovali ulicu, odpovedal, že ani oni nevedia, po kom ulicu pomenovali. „Keď je nedokonalosť zákona, mal by ho upraviť ten, kto tu legislatívu vytvoril. Mali dať kompletný zoznam, ako sa nemôžu volať ulice a bolo by to jednoduché,“ dodal.
„Klement Gottwald, ako predseda KSČS, bol priamo zodpovedný za zakladateľské obdobie komunistického režimu. Jeho nemôžeme brať len za symbol, ale za strojcu toho režimu, za osobu, ktorá bola priamo zodpovedná za represálie,“ objasnil historik Lysý.
Klementa Gottwalda a Víťazný február, keď komunisti prevzali v Československu moc, pripomínajú aj tabule na uliciach v Jelke, hoci ich už obec premenovala. „Ja osobne som mal tri dni plný obecný úrad rozhorčených obyvateľov, že ako sme si dovolili premenovať ulicu,“ opísal situáciu starosta obce Gabriel Kiš.
V Bušinciach odstránili Leninovu ulicu
V obci Bušince neďaleko Veľkého Krtíša premenovali pred pár mesiacmi Leninovu ulicu na Novú na základe protestu prokurátora. Ulicu Februárového víťazstva ponechali.
„Ulice sa v zmysle ustanovení zákona o obecnom zriadení pomenúvajú po významných osobnostiach, ktoré sú celospoločensky hodnotené v pozitívnom smere. Vladimír Iljič Lenin, ako jeden z hlavných organizátorov „červeného teroru“ a osoba spojená s masovým porušovaním ľudských práv, túto podmienku nespĺňa,“ odznelo v stanovisku hovorcu banskobystrickej krajskej prokuratúry Ivana Vozára.
„Problém sú aj tie ulice alebo verejné priestranstvá pomenované po udalostiach významných pre fašistický alebo komunistický režim,“ povedal hovorca ÚPN. Dodáva, že v súčasnosti to zákon o obecnom zriadení nereflektuje.
Starosta Bušiniec Zoltán Végh názvy vníma ako súčasť histórie. „V minulom režime to bolo vykladané tak, že to bol víťazný február. Či to bolo víťazstvo alebo to nebolo víťazstvo, to je na historikoch, ale stalo sa to,“ dodal.
Marxovu ulicu majú v Kopčanoch, Engelsovu v Prešove. „V súčasnosti zo 414 ulíc máme 18 sporných. Spomeniem Engelsova, Čapajevova, Exnárová, Fučíkova, Janouškova, Mičurínova, Jána Nováka, Marka Čulena alebo Zápotockého,“ ozrejmil prešovský viceprimátor Peter Krajňák.
V Kopčanoch o zmene názvu Marxovej ulice uvažovali, od plánu však ustúpili. „Potom to akosi utíchlo, lebo by ľudia museli meniť občianske,“ vysvetlil starosta Kopčian Dušan Dubecký.
Zastaralé názvy sú aj v Bratislave
V Bratislave tiež nájdeme dozvuky komunizmu, napríklad Stachanovskú ulicu či Námestie hraničiarov. „Jedným z nástrojov zvyšovania národného hospodárstva boli socialistické záväzky, jedným z takých symbolov sa stal sovietsky baník Stachanov,“ ozrejmil historik Lysý.
„Naša snaha, ktorú sme iniciovali v minulom období, vyvolala veľkú vlnu nevôle,“ povedala hovorkyňa bratislavskej mestskej časti Ružinov Adela Vavrušová.
Námestie hraničiarov odkazuje na hranicu, cez ktorú sa snažili obyvatelia ujsť a na ktorej prichádzali o svoje životy. „Námestie hraničiarov je podľa zákona momentálne v poriadku, je otázne, či tieto ulice by mali zostať takto pomenované alebo sú urážkou obetí či už komunistického alebo fašistického režimu,“ uviedol hovorca ÚPN Miklovič.
Vo Varíne prebehlo referendum
Vo Varíne sa už dlhodobo vedú spory o názov ulice, ktorá je pomenovaná po Jozefovi Tisovi. „Podávala som viaceré návrhy a jedným z nich bolo aj otvoriť diskusiu o premenovaní tejto ulice. Poslanci boli ticho, starosta povedal, že nie je historik, že on sa nevie k tomu vyjadriť,“ priblížila bývalá poslankyňa obce Varín Lenka Ticháková.
Oslovila Historický ústav SAV aj ÚPN. „Dostala som odborné stanoviská, že takáto ulica nemá čo hľadať na Slovensku,“ dodala.
„Zodpovednosť Jozefa Tisa za vybudovanie ľudáckeho režimu, za spojenie s Treťou ríšou poprieť jednoducho nemôžeme, preto je pomenovanie ulice po Jozefovi Tisovi pre mňa jednoducho nehorázne,“ vyjadril sa k pomenovaniu ulice historik Miroslav Lysý.
Podľa Lenky Tichákovej do obce prišiel aj prokurátor, aby vysvetlil, prečo by sa mala ulica premenovať. „Ale ani to nepomohlo, zdržali sa. Dalo sa to na súd a sa čaká,“ uviedla. Dodáva, že Varínčania v referende nepodporili zmenu názvu, lebo sa im nechce meniť občiansky preukaz.
„Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je buď odsúdený na zánik, alebo na to, že si ju zopakuje, mali by sme na to pamätať,“ dodala Ticháková.
