Pandémia covidu-19 dlhodobo poškodila mentálne schopnosti a pamäť ľudí starších ako 50 rokov. Uviedli to vedci v britskej štúdii, ktorú zverejnili v odbornom časopise Lancet Healthy Longevity. Trend pozorovali aj u tých, ktorí sa chorobou nenakazili, napísal vo štvrtok (2. 11.) web The Guardian.
Po začiatku pandémie sa zrýchlilo zhoršovanie kognitívnych funkcií, teda schopnosti mozgu získavať a spracovávať informácie, konštatovali vedci. Hlavnými dôvodmi podľa nich bol nárast osamelosti a depresií, pokles fyzickej aktivity a vyššia spotreba alkoholu, ako aj účinky samotného ochorenia.
Štúdiu vypracovali vedci z britskej Exeterskej univerzity a londýnskej King’s College. Projekt sledujúci schopnosti mozgu u 3124 ľudí v Británii začali v roku 2014 a plánovali sledovať ich vývoj počas 25 rokov. Dopady pandémie porovnávali s výsledkami dosiahnutými pred rokom 2020, keď sa začal šíriť nový typ koronaviru.
Výskum spája životný štýl s kognitívnymi funkciami
Podľa autorov je ich štúdia najrozsiahlejším výskumom svojho druhu. Spája podmienky pandémie a zásadné zmeny životného štýlu vyvolané uzáverami a ďalšími obmedzeniami so zhoršovaním kognitívnych funkcií.
„Naše zistenia naznačujú, že lockdowny a ďalšie obmedzenia, ktoré sme zažili za pandémie, mali skutočný trvalý dopad na zdravie mozgu ľudí od 50 rokov vyššie, a to aj po ich skončení. To vyvoláva dôležitú otázku, či sú ľudia potenciálne vystavení vyššiemu riziku zhoršenia kognitívnych funkcií, ktoré môže viesť k demencii, „uviedla vedúca štúdie na Exeterskej univerzite a odborníčka na demenciu Anne Corbettová.
Zdravotný systém by mal teraz veľmi pozorne sledovať príznaky zhoršujúcich sa kognitívnych schopností a vedenie krajiny by v prípadnom plánovaní ďalších podobných opatrení malo brať tieto zmeny do úvahy, uviedla Corbettová.
Všetci účastníci štúdie mali od 50 do 90 rokov a žili v Británii. Testy hodnotili krátkodobú pamäť účastníkov a ich schopnosť plniť zložité úlohy. Štúdia porovnávala výsledky z roku 2019 s dátami z prvého a druhého roka pandémie. Analýza ukázala, že miera poklesu kognitívnych funkcií sa v prvom roku pandémie zrýchlila a bola vyššia u osôb, ktoré vykazovali známky mierneho poklesu už pred vypuknutím pandémie.
Sami vedci priznávajú, že ich štúdia je pozorovacia, takže nemôže preukázať príčinu a dôsledok. Napriek tomu ale stanovuje súvislosť medzi schopnosťami ľudí a pandémiou.
