Nepozornosť u detí je bežným, no často nezaznamenaným problémom. Ovplyvňuje učenie a správanie detí v škole aj doma. Ambulancie psychiatrov aj psychológov navštevuje množstvo detí, ktoré potrebujú ich pomoc.
Keď mal Šimon pätnásť mesiacov, prestal rozprávať. Začal byť nepokojný a ostatným deťom sa vyhýbal. Ak k nim aj išiel, tak len preto, aby im upratal z chodníku kriedy, spomína mama Andrea, ktorá má syna s detským autizmom.
„Neznášal hlasné zvuky. Dokonca som si všimla, že on mal precitlivené uši. Začal vydávať zvuky ako sanitka a ja som napríklad tú sanitku počula možno až po pol minúte,“ priblížila mama syna s detským autizmom Andrea Kadrliaková.
Dnes už dvanásťročný Šimon chodí do špeciálnej školy. Má problém porozumieť čítanému textu. Psychiatrička hovorí, že nepozornosťou trpia deti s akoukoľvek poruchou, nielen s autizmom či hyperaktivitou, ale aj s poruchou učenia.
„Rodič príde s tým, že dieťa sedí hodiny nad knihou a nevie si zapamätať, čo sa učí. Zaujíma ho všetko naokolo, venuje pozornosť každému šuchnutiu, len nie tomu, čo sa učí,“ vysvetlila detská psychiatrička UNLP Košice Terézia Rosenbergerová.
Nepozornosti u detí sa v reportáži vo večerných Správach RTVS venovali regionálne štáby a redaktorka Veronika Čokinová:
Genetika, spôsob výchovy aj životospráva
Podľa psychiatričky za to môže genetika, spôsob výchovy a stravovania, ale aj ponocovanie a dlhé hodiny trávené na telefónoch či počítačoch. „Učiteľ je dnes v podstate oproti tej super appke či hre nudný. Hra je interaktívna, vydáva zvuky, neustále sa tam niečo hýbe a mení,“ uviedol Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov.
Je podľa neho na čase zatraktívniť vyučovanie. Jediným spôsobom preverovania vedomostí by nemalo byť skúšanie naspamäť naučenej látky, ale napríklad cez projekty, pri ktorých žiaci využijú videá. „Sú tu nastavené nejaké systémové kroky, aby mohol učiteľ žiakovi zabezpečiť doučovanie. Vie žiaka aj individuálne vyskúšať, žiak nemusí mať stres pred triedou, nemusí byť časový tlak,“ dodal Križo.
„Pre rodičov je v podstate najdôležitejšie zabezpečiť dobrú životosprávu. To znamená aj stravu, dostatok spánku aj primeraný pohyb. Vylúčiť mobil, počítač či televízor,“ poradila detská psychiatrička.
Niektorým deťom nestačí upraviť režim. Potrebujú terapiu, užívať lieky či výživové doplnky.
