Ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach by mali klesnúť. Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, za zlacňovaním na slovenských pumpách je pokles svetových cien ropy.
„Vzhľadom na ostatný pokles cien ropy predpokladáme, že na našich čerpacích staniciach by sme mali v najbližšom čase zaznamenať ďalšiu vlnu zlacňovania. Ceny benzínu by sa mohli ponoriť pod 1 euro a 60 centov a ceny nafty by sa mohli dotknúť tejto hladiny,“ uviedol Pánis.
Pokles cien benzínov a nafty očakáva aj analytik 365.bank Tomáš Boháček. „Očakávame, že benzín i nafta majú priestor pre pokles, keďže ešte plne nereflektovali prepad ropy Brent,“ dodal Boháček.
Na slovenskom trhu palív sme v 44. týždni tohto roka zaznamenali medzitýždenný mierny pokles cien benzínu. Cena natural 95 a 98 oktánového benzínu klesla v sledovanom období o 0,06 percenta a 0,11 percenta. Priemerné ceny na domácich čerpacích staniciach sa pohybovali na 1,648 eura za liter, respektíve 1,853 eura za liter.
Slovensko má tak štrnáste najnižšie ceny benzínu v EÚ. Stále však platí, že sú vyššie než v susednom Česku a Poľsku, v ktorom sú piate najnižšie v Európskej únii. „Tento vývoj bol podporený aj ďalšími poklesmi veľkoobchodných cien palív na burze v Rotterdame, ktoré s oneskorením indikujú aj budúci vývoj na Slovensku,“ podotkol Boháček.
Štvormesačné minimá
Viditeľnejší bol však pokles cien motorovej nafty, ktorej cena sa po poklese o 2 centy na liter pohybovala v priemere na 1,647 eura za liter a klesla tak pod cenu benzínu prvýkrát za ostatných šesť týždňov.
„Tempo poklesu nafty bolo najvýraznejšie za posledný mesiac. Cena sa pohybuje na úrovni zo začiatku septembra,“ doplnil Boháček, s tým, že v polovici júla bola na Slovensku cena benzínu o takmer 4 percentá nižšia a nafta sa predávala o takmer 12 percent lacnejšie ako dnes.
Ropa zaznamenala tretí stratový týždeň za sebou, čo ju priviedlo na štvormesačné minimá. Benchmark WTI sa ponoril hlbšie pod 80-dolárovú métu a severomorská ropa Brent sa s námahou udržala tesne nad touto úrovňou. „Predstavuje to vyše štvorpercentný pokles komodity na medzitýždennej báze,“ doplnil Pánis.
Obavy z toho, že vojna medzi Izraelom a Hamasom by sa mohla rozšíriť ďalej do regiónu s rizikom narušenia zásobovania globálneho ropného trhu sa podľa analytika Pánisa prakticky rozplynuli. K slovu sa silnejšie prihlásila nervozita z toho, že dopyt po rope bude na prelome rokov rásť pomalšie ako pôvodne predpokladali trhoví hráči.
„Okrem toho sa objavili špekulácie, že za výpredajmi komodity stoja algoritmické obchodné systémy, ktoré reagovali na medvedí signál vývoja ropnej futures krivky. Navyše mnohí veľkí producenti v tomto období robili hedžingové operácie (predávajú budúcu ťažbu). To takisto prispelo k pádu cien komodity,“ uzavrel Pánis.
