Deficit rozpočtu verejnej správy SR sa tento rok zvýši na 6,3 % z vlaňajších 6,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zároveň bude vyšší, ako predpokladá schválený rozpočet (6 % HDP). Hlavný dôvod je zaznamenanie prefinancovania energopomoci v súlade s jednotnou európskou metodikou ESA2010. Upozornila na to v utorok (16. 1.) Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s odvolaním sa na aktuálne hodnotenie Európskej komisie (EK).
Komisia v utorok zverejnila stanovisko k Návrhu rozpočtového plánu Slovenska na tento rok. Okrem iného v ňom konštatuje, že Slovensko nedodržalo stanovený postup, ktorý predpokladá vydanie stanoviska EK pred samotným schválením rozpočtu.
„Potvrdzuje sa predpoklad RRZ, že príjmy z eurofondov, ktoré slúžili na financovanie minuloročnej energopomoci, budú pravdepodobne započítané do výsledkov roka 2023. To znižuje deficit v roku 2023 o 0,4 % HDP a naopak ho zvyšuje o 0,3 % HDP v tomto roku. EK tak očakáva, že deficit vzrastie z 6,1 % HDP na 6,3 % HDP v tomto roku,“ priblížila rozpočtová rada. Komisia tiež negatívne hodnotí plošnú, a teda nákladnú pomoc s cenami energií na Slovensku.
Kritika zníženia odvodov do druhého piliera
Hodnotenie EK sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého dôchodkového piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému. Znamená totiž vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ho komisia nezahŕňa do čistého vplyvu nových opatrení.
Podľa EK tak nové opatrenia na strane výdavkov a príjmov celkovo navyšujú deficit o 0,6 % HDP. Výdavky tak rastú o 1 % rýchlejšie ako odporúčané maximálne tempo podľa pravidiel EK, teda o 6,7 % namiesto o 5,7 %. Znamená to nesúlad s európskym výdavkovým pravidlom o 0,4 % HDP alebo približne 500 miliónov eur.
„Komisia konštatuje, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady EÚ. Komisia preto vyzýva na prijatie potrebných opatrení na zosúladenie rozpočtu s odporúčaniami Rady EÚ,“ doplnila RRZ.
Odlišný pohľad vlády SR
Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) v Bruseli po zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin) uviedol, že názory vlády a eurokomisie sa rôznia najmä v oblasti energetickej pomoci. Vláda SR tvrdí, že schodok z minuloročných 6,5 percenta klesne na šesť percent v tomto roku.
Kamenický tvrdí, že sa podarilo dobre zúročiť komunikáciu, ktorú koncom vlaňajška počas prípravy rozpočtu viedol s podpredsedom EK Valdisom Dombrovskisom a eurokomisárom Paolom Gentilonim.
„Dobrá správa je, že Európska komisia odobrila náš rozpočet. Slovensko sa dostalo do skupín krajín, ako je Belgicko, Francúzsko, Fínsko a Chorvátsko. Nie je to však súťaž krásy a vieme, že stav financií, ktoré zanechala pravicová vláda, nie je dobrý, ale máme načrtnutú trajektóriu, ktorou chceme otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky,“ opísal situáciu minister.
Slovensko podporuje verejné investície
Komisia upozornila, že hlavný rozdiel je v účtovaní výdavkov na pomoc pri znižovaní výdavkov na energie hradených z eurofondov.
„Stále máme iný pohľad na pomoc energetickú. Naša vláda jasne deklarovala, že dosahy cien energií na obyvateľstvo by boli v podobe až 120-percentného zvýšenia cien. My na rozdiel od iných európskych krajín sa stále snažíme pomáhať domácnostiam a v roku 2024 určite pomáhať budeme. Na toto má eurokomisia iný názor,“ vysvetlil Kamenický.
Zdôraznil však, že EK pochválila Slovensko za to, že podporuje verejné investície a že ich zvyšuje, čo je podľa neho dobrou správou pre Slovákov.
Upozornil tiež, že ministri financií EÚ sa dohodli na nových finančných pravidlách, ktoré budú v EÚ platiť od 1. januára 2025. Pre rok 2024 to pre súčasnú vládu znamená záväzok v podobe konsolidácie verejných financií o pol percenta, v roku 2025 o jedno percento.
„Každý rok chceme znižovať deficit zhruba o jedno percento, až kým sa nedostaneme v roku 2027 na tri percentá deficitu, keď by sa mal otočiť už aj verejný dlh krajiny a mal by začať postupne klesať,“ odkázal Kamenický.
