Rusko nemôže byť porazené vo vojne proti Ukrajine a túto krajinu čaká osud Afganistanu. Vyhlásil to vo štvrtok (18. 1.) šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve.
Vojna Ruska proti Ukrajine, označovaná za najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, trvá už skoro dva roky. Vzhľadom na pretrvávajúcu západnú pomoc Ukrajine šéf ruskej diplomacie odmietol rokovania so Spojenými štátmi o strategickej stabilite, teda o jadrových zbraniach.
„V podmienkach hybridnej vojny vedenej Washingtonom proti Rusku nielenže nevidíme nejaké dôvody nielen pre dodatočné spoločné opatrenia vo sfére kontroly nad zbrojením a znížením strategických rizík, ale celkovo pre akékoľvek rokovania so Spojenými štátmi o strategickej stabilite,“ zdôraznil Lavrov podľa štátnej agentúry TASS.
Lavrov podľa agentúry Reuters uviedol, že Washington navrhol od seba oddeliť vojnu na Ukrajine a kontrolu nad jadrovými zbraňami, ale návrh je pre Rusko neprijateľný vzhľadom na americkú podporu Ukrajiny.
„Nevidíme sebamenší záujem zo strany Spojených štátov ani Severoatlantickej aliancie urovnať ukrajinský konflikt a počúvať obavy Ruska,“ povedal ruský minister
V čase Lavrovovho vystúpenia úrady uzavreli moskovské letisko Vnukovo. To sa v minulosti niekoľkokrát stalo v prípadoch, keď sa v okolí ruskej metropoly vyskytli ukrajinské drony.
Rokovania vraj neodmietajú, tvrdí Lavrov
Budúce rokovania s USA síce Rusko podľa Lavrova nevylučuje, ale kladie si podmienku, že sa Západ úplne zriekne podkopávania ruskej bezpečnosti a tiež ukončí verejné pohŕdanie ruskými záujmami.
Vhodné by vraj bolo tiež skoncovať s „expanziou NATO na východ“. Severoatlantická aliancia opakovane uvádza, že je na každej krajine, aby sa sama rozhodla, s kým si želá byť v spojeneckom zväzku.
„Nie je žiadna nádej na to, že Rusko bude nejakým spôsobom porazené. To už sa preberalo veľakrát. Tí, ktorí neštudovali dejiny, a takých je na Západe veľa, môžu o tejto téme (ruské porážky) snívať,“ vyhlásil Lavrov.
V čase Lavrovovho vystúpenia úrady uzavreli moskovské letisko Vnukovo. To sa v minulosti niekoľkokrát stalo v prípadoch, keď sa v okolí ruskej metropoly vyskytli ukrajinské drony.
Prípadné dohody o bezpečnostných zárukách, ktoré sa Ukrajina po Británii snaží uzavrieť tiež s ďalšími západnými štátmi, podľa Lavrova nijako nemenia ciele ruskej „špeciálnej operácie“. A ani odhodlanie Moskvy „dôsledne a vytrvalo“ usilovať o dosiahnutie týchto cieľov.
Lavrov: Západ vie o zmene situácie
Západ si po stroskotaní „blitzkriegu“ – vlaňajšej ukrajinskej protiofenzívy, ktorá mala uštedriť Rusku strategickú porážku, uvedomuje, že sa situácia zásadne zmenila. Stalo sa tak podľa ministra predovšetkým v uvažovaní Západu, ktorý si uvedomil, že urobil chybu.
Je mu však zaťažko si ju priznať, a tak „akoby“ Ukrajinu ďalej podporuje. Ukrajinu podľa Lavrova čaká osud Afganistanu, Iraku, Líbye a ďalších krajín, odkiaľ sa USA a ich spojenci po čase stiahli.
Súčasne Lavrov tvrdil, že Rusko prezidenta Vladimira Putina neodmieta mierové rokovania o Ukrajine. Ale že Kyjevu na príkaz (vtedajšieho britského premiéra) Borisa Johnsona „a ďalších Anglosasov“ v roku 2022 zakázali podpísať už dohodnutú zmluvu o urovnaní sporu s Ruskom. O tom sa podľa Lavrova „dobre vie“ od apríla 2022.
Na uzavretie mieru nemajú žiadny záujem Spojené štáty a Západ všeobecne nechce mier, ktorý by prihliadal na záujmy Ruska, tvrdil Lavrov a ako „fámy“ minister odmietol správy o tom, že Moskva a Kyjev údajne vedú priame rozhovory.
Prečo sa nerokuje o mieri
Kyjev ukončil rokovania s Rusmi na jar 2022. A to po tom, keď po ústupe ruských vojsk od vyšli najavo zverstvá spáchané ruskými vojakmi v okupovaných mestách.
Symbolom vojnových zločinov, z ktorých sú podozriví Rusi, sa stalo mesto Buča. Zabití civilisti tam ležali na uliciach a ďalšie telá boli nájdené v hromadných hroboch. Okrem toho medzinárodná justícia vydala na Putina zatykač kvôli podozreniu z odvlečenia tisícov ukrajinských detí do Ruska.
Moskva popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov, nato aby sa dopúšťali vojnových zločinov, a obvinenie označuje za provokáciu.
Kto sa v Rusku odváži o podozrení hovoriť či písať, tomu hrozí až 15 rokov vo väzenských táboroch po odsúdení. A to podľa ustanovení o úmyselnom šírení lživých informácií a o diskreditácii ozbrojených síl. Tie sa zaviedli do ruských zákonov krátko po vpáde na Ukrajinu.
Absencia dialógu medzi Moskvou a Washingtonom je dôležitá. Posledná dohoda totiž obmedzuje počty jadrových hlavíc na oboch stranách má vypršať vo februári 2026.
Potom by obe veľmoci, disponujúce najväčšími jadrovými arsenálami, nemali žiadnu dohodu v čase, keď medzi nimi panuje najhoršie napätie od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, poznamenal Reuters.
