V Ružomberku majú prvého odsúdeného bez domova s monitorovacím zariadením na sledovanie pohybu. Alternatívnu formu trestu dostal vďaka pomoci charity, ktorá sa o prepustených väzňov stará.
Ľubomír Burda má 31 rokov. Nechce hovoriť, čo ho do väzenia dostalo. Je však rád, že po odpykaní väčšiny trestu mohol z neho odísť vďaka zariadeniu, ktoré monitoruje jeho pohyb.
„Chodieval som do práce hneď ráno, potom som začal chodiť aj do kostola na omšu. Čo by som robil dnes? Bol by som za mrežami ešte stále,“ povedal odsúdený s monitorovacím zariadením Ľubomír Burda.
Jeho kolegovia v nábytkárskej dielni vedia, že monitorovacie zariadenie bude mať ešte tri roky. „Môžem v rámci Slovenskej republiky ísť kam chcem. Aj za známymi, bol som za sestrou v Čadci. Vo väzení mi napríklad zomrel aj otec, tak som mu bol zapáliť sviečku na hrobe,“ dodal.
O príbehu Ľubomíra Burdu informoval v Správach RTVS z regiónov redaktor Milan Velecký:
Ľubomírovi pomohol väzenský duchovný
Ľubomírovi pomohol kňaz v ústave na výkon trestu. Ako dobrovoľník pomáha v charitatívnom zariadení, ktoré poskytuje ubytovanie chlapcom a mužom.
„Ľubo veľmi dlho váhal, či ma vôbec osloví, že či by on mohol do tohto domu prísť bývať, nakoľko on sám je bez domova. Keď mi to oznámil asi po dvoch rokoch našich stretnutí, tak v duchu som sa aj potešil. Vtedy som si uvedomil, že práve pre takýchto chlapcov aj tento dom vznikol,“ vysvetlil väzenský duchovný Juraj Malý.
„Poskytujeme im bývanie na určitý čas a spravidla to býva tri roky. Ale ak chlapec napreduje alebo sa snaží, tak ich nevyhodíme. Mali sme tu aj takých, ktorí chodili na vysokú školu a podobne,“ uviedol vedúci sociálneho zariadenia Dorka v Ružomberku Jozef Brisuda.
Zariadenie Dorka dokáže naraz pomôcť len dvanástim chlapcom a mužom a v súčasnosti je plne obsadené.
