Účastníci pondelkovej (26. 2.) parížskej konferencie o ďalšej pomoci Ukrajine sa zhodli, že európske štáty a ani Severoatlantická aliancia (NATO) žiadnych vojakov do Ruskom napadnutej krajiny nevyšlú. V utorok (27. 2.) to počas návštevy Freiburgu podľa denníka Die Welt vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz.
Kancelár už v pondelok povedal, že z obáv o zatiahnutie Nemecka do ozbrojeného konfliktu zatiaľ nepovolí dodávku striel s plochou dráhou letu Taurus ukrajinskej armáde. Odovzdanie striel by si podľa neho vyžadovalo vyslať na Ukrajinu nemecký personál.
Konferencia v Paríži dospela podľa Scholze k zhode. „Že na ukrajinskú pôdu nebudú vyslané žiadne pozemné jednotky, že nebudú vyslaní žiadni vojaci, ktorých by tam poslali európske štáty, alebo štáty NATO,“ povedal kancelár. Je podľa neho správne sa v tomto postoji opakovane uisťovať.
Scholz utorkovým vyhlásením reagoval na pondelkový výrok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že na vyslanie spojeneckých vojakov na Ukrajinu zhoda nie je a že vylúčiť nič nemožno.
„Boli doby, keď sme si mysleli, že (Ukrajincom) pošleme len helmy a spacáky,“ povedal Macron v odpovedi na novinársku otázku k tvrdeniam slovenského premiéra Roberta Fica. Ten povedal, že niektoré krajiny EÚ a NATO zvažujú vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu na základe bilaterálnych dohôd.
Kremeľ: Znamenalo by to konflikt
Že NATO nemá v pláne vyslať na Ukrajinu bojové jednotky, povedal agentúre AP aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.
Ak by európske členské krajiny NATO poslali svojich vojakov bojovať na Ukrajinu, konflikt medzi Ruskom a Alianciou by bol nevyhnutný, uviedol v utorok podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Reagoval tým na správy z posledných dní, podľa ktorých niektoré západné krajiny zvažujú nasadenie svojich vojakov na Ukrajine, brániace sa už vyše dvoch rokov ruskej ozbrojenej agresii.
V prípade, že by vojaci členských krajín NATO bojovali na Ukrajine, „treba hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti“ konfliktu medzi Moskvou a NATO, povedal v utorok Peskov.
„Spojenci z NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme tak už od roku 2014 a zintenzívnili sme ju po plnohodnotnej invázii. Vyslanie bojových jednotiek NATO na Ukrajinu však neplánujeme,“ vyhlásil Stoltenberg.
Krajiny neposkytujú smrtiace prostriedky
O možnosti uzavrieť bilaterálne dohody o vyslaní vojakov na Ukrajinu zo strany viacerých krajín NATO a Európskej únie hovoril v pondelok, pred cestou na schôdzku štátnikov do Paríža na rokovaní o podpore Ukrajiny, premiér Robert Fico. Podrobnosti o tom, ktoré krajiny by mohli takéto dohody zvažovať, ani o tom, čo by vojaci na Ukrajine robili, neposkytol.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potom vyhlásil, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu by sa nemalo do budúcnosti „vylúčiť“. Upozornil však, že v tejto fáze neexistuje ohľadom tejto záležitosti zhoda.
NATO má podľa Stoltenberga právo podporiť Ukrajinu v jej práve na sebaobranu proti „agresívnej vojne“, ktorú na jej území vedie Rusko. AP dodáva, že Aliancia ako celok poskytuje Ukrajine len pomoc a vybavenie, ktoré nezahŕňa smrtiace prostriedky. Ide napríklad o uniformy alebo zdravotnícky materiál.
Niektoré členské krajiny NATO Kyjevu poskytujú aj zbrane a muníciu, a to ako bilaterálne, tak v rámci skupín.
