Cieľ deväťtisíc nových miest v materských školách sa ukazuje ako nereálny. Starostovia nečerpajú peniaze z plánu obnovy dostatočne.
Samosprávy tvrdia, že majú menej detí a nové miesta nepotrebujú. Tam, kde ich treba, sú zas bariérou peniaze alebo zdĺhavé obstarávanie. Štát hľadá riešenia, ako o peniaze neprísť.
Mestá a obce sa pripravujú na príchod štvorročných detí do škôlok. Miesta v nich majú garantované. Niekde si vystačia s tými kapacitami, ktoré majú.
„Aj keď to bude znieť absurdne, budeme musieť už aj tento rok niekoľko tried zatvoriť,“ priblížil starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka Ján Hrčka.
Problému s miestami v materských školách na Slovensku sa v Správach RTVS venovala redaktorka Emília Tóth Lengyelová:
Inde to tak ružovo nevyzerá
V bratislavskej mestskej časti Ružinov to až tak ružovo nevyzerá. „Máme niekoľko sto žiadostí odmietnutých. Spravidla ide o deti, ktorú sú o čosi mladšie,“ povedal starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov Martin Chren.
Starosta chce z peňazí z plánu obnovy postaviť tri nové materské školy, keďže budúci rok budú mať miesto v škôlke isté aj trojroční. No je jeden z mála. Mnohí starostovia o to záujem nemajú. Ani tí z východu krajiny, kde škôlky potrebujú najviac.
„Ten cieľ deväťtisíc nových miest nevytvoríme. Pravdepodobne budeme žiadať komisiu, aby nám znížila túto ambíciu. Ten cieľ sme schopní splniť na 55 percent,“ priblížila štátna tajomníčka podpredsedu vlády Petra Kmeca Alena Sabelová.
Zo sumy viac ako 85 miliónov zostáva vyčerpať asi 64 miliónov. Dôvodov, prečo starostovia o peniaze nežiadaj, je viac. Zdĺhavé obstarávanie, ale aj drahý stavebný materiál.
„Do podpisu zmluvy tam bol termín až polroka. Tie ceny sa medzitým vyvíjali. No a v neposlednom rade, pri príprave projektov zohráva dôležitú úlohu financovanie. Samosprávy dnes sú veľmi podfinancované,“ vysvetlil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
Štát hľadá náhradné riešenie
Z plánu obnovy dostanú starostovia na jedno miesto asi 17-tisíc eur. Priemerne však stojí 25-tisíc. Zvyšok musia doplatiť. Keďže hrozí, že peniaze na to určené neminieme, štát hľadá náhradné riešenie.
„Radi by sme tie zdroje presmerovali do reformy reedukačných centier lebo to je naozaj vypuklý problém,“ uviedla Sabelová.
No samosprávy by peniaze investovali inam. Do základných škôl smerujú silné ročníky škôlkarov a miesta budú chýbať tam.
„Tie kapacity, či už škôlok alebo základných škôl, potrebujeme naplniť a využiť, ako to bolo stanovené,“ uviedol predseda SK8 a predseda Trnavského kraja Jozef Viskupič.
Napríklad v okrese Senec pribudne podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky do roku 2030 asi 3 500 žiakov základných škôl. Miest majú len pre 1 400.
