Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok (29. 2.) uviedol, že krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) riskujú jadrový konflikt, ak vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu. Informovali o tom svetová agentúry.
Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni agresii Moskvy. Šéf Kremľa v prejave o stave krajiny pred oboma komorami parlamentu ďalej vyhlásil, že Rusko po prijatí Fínska a Švédska do NATO bude musieť posilniť svoj západný vojenský okruh.
Helsinki a Štokholm podali prihlášku do NATO po tom, ako Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu. Fínsko sa členom stalo vlani v apríli, švédsky vstup tento týždeň ratifikovalo ako posledná členská krajina Maďarsko.
Útok na Európu neplánuje
Šéf Kremľa podľa listu Kommersant odmietol, že by Rusko plánovalo útok na Európu, označil to za nezmysel. Naopak obvinil krajiny NATO, že začali hovoriť o možnosti vyslania svojich vojsk na Ukrajinu.
„Tiež máme zbrane, ktoré môžu zasiahnuť ciele na ich území,“ vyhlásil ruský prezident. „Všetko, čo vymýšľa Západ, reálne hrozí konfliktom s použitím jadrových zbraní, a teda zničením civilizácie,“ tvrdil ďalej šéf Kremľa.
USA a ich európski spojenci tento týždeň uviedli, že nemajú v pláne vyslať pozemné jednotky na Ukrajinu. Reagovali na vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer-SD), že viaceré členské krajiny NATO a EÚ zvažuje vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu na základe bilaterálnych dohôd s touto krajinou.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v pondelok (26. 2.) organizoval v Paríži summit na podporu Ukrajiny, však uviedol, že v otázke vyslania spojeneckých vojakov na Ukrajinu nemožno nič vylúčiť.
Francúzsky minister zahraničia Stéphan Séjourné neskôr dodal, že by Francúzsko svojich vojakov na Ukrajinu neposlalo bojovať. Plnili by špecifické úlohy.
Ruské jadrové sily v plnej pripravenosti
Putin vo štvrtok ďalej podľa ruskej štátnej agentúry TASS vyhlásil, že ruské strategické jadrové sily krajiny sú v stave plnej pripravenosti. Západu pohrozil, že Moskva má zbrane schopné zasiahnuť jeho územie.
Šéf Kremľa znovu vinil Západ okrem iného zo snáh oslabiť Rusko alebo z rozpútania konfliktu na Ukrajine. Rusko začalo inváziu do tejto krajiny 24. februára 2022 a Moskva ako svoje ciele deklarovala „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ krajiny, hoci krajná pravica podľa volebných výsledkov zohrala na politickej scéne okrajovú úlohu.
Podľa Kyjeva a jeho spojencov Rusko vedie proti Ukrajine nevyprovokovanú vojnu. Západné krajiny podporujú Kyjev okrem iného dodávkami zbraní. Ďalším dôsledkom ruskej agresie je vlaňajší vstup Fínska do NATO, pričom švédsky vstup do aliancie tento týždeň schválilo ako posledná členská krajina Maďarsko.
Putin okrem iného chválil to, čo nazval „ruským modernizovaným jadrovým arzenálom“. Podľa štátnej agentúry TASS vyhlásil, že ruské strategické jadrové sily krajiny sú v stave plnej pripravenosti. Hypersonické jadrové zbrane novej generácie, o ktorých prvýkrát hovoril v roku 2018, sú podľa neho rozmiestnené alebo vo fáze dokončovania vývoja a testovania.
„Bojové schopnosti (ruských) ozbrojených síl sa mnohonásobne zvýšili. Naše jednotky pevne držia iniciatívu. S určitosťou postupujú v rade operačných smerov a oslobodzujú nové územia,“ vyhlásil šéf Kremľa. Odkázal na ruskú vojnu na Ukrajine. Použil pritom termín „oslobodenia“, ktorým Moskva označuje dobytie a okupáciu ukrajinských území.
Úspechy na bojisku za vysoké straty
Agentúra AFP poznamenala, že Putin vo štvrtok prenáša prejav v čase, keď jeho invázna armáda dosahuje určité úspechy na bojisku. Zároveň sa ekonomika sa vyrovnáva so západnými sankciami.
Po tom, ako ukrajinská armáda v roku 2022 na rade miest ruskú inváziu odrazila a následne oslobodila územie na severovýchode a juhu krajiny, jej vlaňajšia protiofenzíva nepriniesla podobné významné výsledky.
Rusi sa nedávno naopak – hoci podľa médií za cenu značných strát – zmocnili zdevastovanej východoukrajinskej Avdijivky a niekoľkých menších neďalekých obcí.
Prejav v „predvečer“ pohrebu Navaľného
Putin vo svojich každoročných prejavoch o stave krajiny tradične uvádza svoje hodnotenie situácie vo federácii a definuje usmernenia vnútornej a zahraničnej politiky.
Tentoraz vystúpil s týmto prejavom niekoľko dní po tom, ako uplynuli dva roky odkedy Rusko na jeho príkaz zaútočilo vojensky na susednú Ukrajinu. A tiež v predvečer plánovaného pohrebu jeho kritika a opozičného predáka Alexeja Navaľného, ktorý nedávno zomrel za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii na Sibíri.
Predchádzajúci prejav o stave Ruskej federácie Putin predniesol vlani vo februári krátko pred výročím invázie na Ukrajinu.
Rusko čakajú v polovici marca prezidentské voľby a všeobecne sa očakáva, že trojdňové hlasovanie vyhrá Putin, ktorý si tak zabezpečí ďalší šesťročný mandát. Šéf Kremľa časť štvrtkového prejavu venoval ruskej ekonomike. A podľa Reuters navrhol napríklad štedrejšie daňové úľavy pre rodiny s deťmi alebo dodatočné financie pre regióny s nízkou pôrodnosťou.
Príhovoru ruského prezidenta Vladimira Putina sa s v Správach RTVS venoval Michal Cimerman:
