Generálny tajomník NATO chce, aby Aliancia viac koordinovala vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Jens Stoltenberg to uviedol pred stredajším (3. 4.) rokovaním ministrov zahraničia NATO v Bruseli.
Dlhodobá, viac predvídateľná a robustná pomoc Kyjevu pošle Rusku správu, že vojnu nemôže vyhrať, dodal Stoltenberg. Slovensko na dvojdňovom zasadnutí, ktoré si tiež pripomína 75. výročie založenia NATO, zastupuje minister Juraj Blanár.
Až doteraz sa koordináciou pomoci pre Kyjev zaoberala takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu, ktorú vedú Spojené štáty a ktorá združuje asi päť desiatok krajín podporujúcich Kyjev zbraňami a muníciou.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov uviedla, že Stoltenberg prichystal návrh, ktorý hovorí o vzniku takzvaného ukrajinského fondu vo výške 100 miliárd eur na päť rokov.
Jeho vznik by mal zabrániť tomu, aby sa Kyjev neocitol bez pomoci, ak by sa na jeseň stal americkým prezidentom Donald Trump. Panujú totiž obavy, že Trump nebude Ukrajinu podporovať.
Šéf NATO k svojmu návrhu neposkytol detaily. Povedal, že ministri o ňom budú v stredu len debatovať a jeho konečné schválenie by sa malo uskutočniť na júlovom samite NATO vo Washingtone.
„Musíme vytrvať v našej pevnej podpore Ukrajiny, akékoľvek odklady či meškania majú vážne dopady na situáciu na bojisku,“ vyhlásil Stoltenberg.
Zmena dynamiky
Podľa generálneho tajomníka NATO musí Aliancia „zmeniť dynamiku“ poskytovania podpory Ukrajine. „Musíme zabezpečiť spoľahlivú a predvídateľnú pomoc Ukrajine v dlhodobom horizonte. Aby sme sa menej spoliehali na dobrovoľné príspevky a viac na záväzky NATO. Menej na krátkodobé ponuky a viac na viacročné prísľuby,“ dodal Stoltenberg.
Podľa lotyšského ministra zahraničia by navrhovaný fond na pomoc Ukrajine mohol byť financovaný jednotlivými členskými štátmi NATO. Príspevky by sa pritom mohli odvodiť podľa HDP jednotlivých krajín, povedal Krišjánis Kariňš novinárom.
Vo štvrtok popoludní bude v Bruseli rokovať aj Rada NATO-Ukrajina za prítomnosti ukrajinského ministra zahraničia Dmytra Kulebu. Uskutoční sa aj spoločné rokovanie NATO s Austráliou, Japonskom, Novým Zélandom a Južnou Kóreou.
Vojna na Ukrajine sa totiž týka aj týchto krajín a ich regiónu vzhľadom na to, že Rusko získava veľké množstvo zbraní z Iránu a Severnej Kórey, povedal novinárom pri svojom príchode do sídla NATO Stoltenberg.
Pri príležitosti 75. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie bude v Bruseli k videniu aj špeciálny exponát, ktorý pricestoval z USA už v utorok – Severoatlantická zmluva, niekedy podľa miesta podpisu nazývaná Washingtonskou zmluvou. Zakladajúci dokument NATO podpísalo v roku 1949 desať krajín západnej Európy, USA a Kanada.
Rokovaniu ministrov zahraničných vecí NATO sa v reportáži v Správach RTVS venoval redaktor Martin Hílek:
