Predseda výboru Národnej rady SR (NR SR) pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) považuje Štefana Harabina za nespochybniteľného odborníka na trestné právo. Ako člena Súdnej rady SR si ho vie predstaviť aj napriek tomu, že podľa neho ide o kontroverznú osobu.
To, že strana SNS chce nominovať neúspešného kandidáta na prezidenta Harabina za člena súdnej rady, považovala poslankyňa Zuzana Števulová (PS) najprv za zlý vtip.
„Vidím, že je to realita. Musím len pripomenúť tejto vládnej koalícii, že harabinizácia justície je symbolom toho najtemnejšieho obdobia v justícii, ktoré bolo. Ja osobne som kedysi protestovala proti Harabinovi počas protestnej akcie Červená pre Harabina,“ povedala Števulová. Označila ho za šíriteľa hoaxov a aj pravdepodobnú obeť dezinformačnej scény.
Michelko označil bývalého predsedu súdnej rady Jána Mazáka za krajne nedôveryhodnú osobu. Naopak, Harabina považuje za nespochybniteľného odborníka na trestné právo. Napriek tomu, že polarizuje spoločnosť.
„Ja si uvedomujem, že asi nie je bezproblémový a v tejto chvíli nedokážem povedať, či získa koaličnú podporu, alebo nezíska. Tak, ako bol kontroverzný Mazák, tak je možno kontroverzný aj Harabin,“ uviedol Michelko.
Povedal tiež, že napriek jeho politickým názorom sa jeho odbornosť a profesia v oblasti trestného práva dá len ťažko spochybniť. Meno ďalšieho nominanta na predsedu súdnej rady zatiaľ nepozná.
Poslankyňa Števulová odvolanie predsedu súdnej rady Mazáka považuje za politickú záležitosť. „Je jasné, že táto štátna moc chce ovládnuť súdnictvo. Už si zvolili na jedno uprázdnené miesto v súdnej rade pána profesora Klátika, ktorého sme tiež vypočúvali. Podľa nášho názoru na to vôbec nemá skúsenosti ani odbornosť,“ dodala.
Financovanie mimovládnych organizácií
Napriek tomu, že mimovládne organizácie už kontrolované sú, Michelko chce, aby boli transparentnejšie. Nesúhlasí najmä s financovaním zo zahraničia. Števulová nevidí problém v tom, ak zahraničná firma alebo zahraničná osoba venuje peniaze mimovládnej organizácii na Slovensku.
„Toto nie je hlavný problém, ktorý by bolo potrebné riešiť. Ja to skutočne vnímam ako snahu mimovládne organizácie zastrašiť, umlčať a stigmatizovať,“ reagovala poslankyňa a dodala, že sama v mimovládnej organizácii pôsobila desať rokov.
Eurokokomisárka Věra Jourová počas návštevy Slovenska upozornila, že návrh zákona môže byť v rozpore s európskym právom. Michelko uznal, že zákon sa v druhom čítaní môže ešte upraviť, aj keď ešte nevie, o aké zmeny pôjde.
„Bola interná koaličná debata a nejaké zmeny ešte v tomto zákone budú,“ povedal Michelko a dodal, že si vie predstaviť vyššiu povolenú sumu na financovanie, ako je navrhovaných päťtisíc eur.
Podľa Števulovej zákon v opozícii podporu nenájde ani po zmenách. „Tento zákon je od počiatku neopraviteľný. Tam nie je žiadna možnosť a Súdny dvor EÚ nám v tomto smere nedáva žiadnu možnosť, aby zákon bol opraviteľný,“ dodala.
Upozornila tiež, že ak zákon prejde, môžeme očakávať jeho pozastavenie zo strany Ústavného súdu alebo aj konanie zo strany Súdneho dvora EÚ.
Zákon o RTVS
Michelko zatiaľ nevie, kto by sa mohol stať novým riaditeľom verejnoprávneho rozhlasu a televízie, keď prejde nový zákon, ktorý zmení Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) na Slovenský rozhlas a televíziu (STVR).
„Meno je absolútne, lieta osem – desať mien ľudí, ktorí majú tú ambíciu. Ale nebude o tom, ako to bolo v minulom volebnom období, rozhodovať koaličná rada. Nebudú tlačovky, kde sa dopredu povie, že 92 Pročkov zahlasuje za toho alebo oného,“ skonštatoval Michelko a dodal, že to budú robiť odborníci a nie politici.
Števulová si myslí, že rovnako ako pri mimovládnych organizáciách či súdnictve, aj pri RTVS sa vláda snaží ovládnuť verejnoprávne médium. „Chcem poukázať na to, že v prvom rade sa táto zmena deje len preto, aby sme sa účelovo zbavili súčasného vedenia,“ dodala.
Diskusii o zmene telerozhlasu sa v Správach RTVS venovala redaktorka Karolína Janičíková:
