Pacientom hrozí horší prístup k zdravotnej starostlivosti. Upozornil na to Žilinský kraj. Nemá totiž dostatok lekárov. Viac ako tretina špecialistov je v dôchodkovom veku. Motivačné programy krajskej samosprávy už nestačia. Pomocnú ruku žiadajú od štátu.
Po úmrtí jediného neurológa v Námestove nemal kto zasadnúť na lekársku stoličku. Pacienti sú tak dva mesiace nútení cestovať za vyšetrením zhruba sedemdesiat kilometrov do Liptovského Mikuláša či Martina.
„Horšie je, že ešte k tomu pribudla pani doktorka v Dolnom Kubíne, ktorá išla na dlhodobú PN. Tým pádom dva relatívne veľké okresy ostali bez neurológa,“ priblížila riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Silvia Pekarčíková.
Ďalším problémom je vysoký vek lekárov. Až 34 percent zmluvných neurológov v kraji je vo veku nad 60 rokov. „Je to otázka času. Nevieme ani dňa ani hodiny, koľko z nich a kedy si rozmyslí, že tú licenciu položí a prestane ordinovať,“ povedala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.
Nedostatku špecializovaných lekárov v Žilinskom kraji sa v Správach RTVS venoval redaktor Erik Vrábel:
Problém majú aj iné špecializácie
Tento problém majú aj ďalšie špecializácie. Takmer polovica urológov v kraji je v dôchodkovom veku. Krajská samospráva sa snaží prilákať lekárov motivačnými programami.
Za šesť rokov na to minuli bezmála 1,2 milióna eur. Napríklad v podobe príspevku na zriadenie ambulancie, alebo štipendiom. Lekári sa tak zaviažu pracovať v kraji na ďalšie tri roky po štúdiu.
„Sme na strope. Teraz by sme potrebovali, aby celú túto tému chytil do ruky štát. Odozva nie je dostatočne rýchla. Päť rokov o tomto hovoríme a zatiaľ sme sa nedostali k žiadnemu reálnemu riešeniu,“ dodala Jurinová.
Dávajú prednosť práci v nemocnici
Lekári dávajú pred ambulanciami prednosť práci v nemocnici. „Demotivuje ho aj to, že v nemocnici má istotu, garanciu relatívne slušného platu. Na rozdiel o toho, aby išiel do ambulancie a pracoval tam od nevidím do nevidím,“ povedala Pekarčíková.
Kraj žiada pre lekárov v ambulanciách viac peňazí. Finančný príspevok na zriadenie ambulancie zatiaľ dostávajú všeobecní a detskí lekári vo výške 80-tisíc eur. Štát má na to peniaze z Bruselu. Na dotáciu pre vznik špecializovanej ambulancie ministerstvo financie hľadá.
„Asi by to bolo komplikované vypočítať, keďže každá ambulancia je iná. Špecializácii je niekoľko desiatok. Sú to prístrojové a neprístrojové, tam by sa to muselo nejako špecificky vypočítať,“ reagovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
Krajská samospráva chce tiež rozhodovať o tom, v ktorom regióne si môže lekár otvoriť ambulanciu, aby sa nesústredili len na väčšie mestá. Rezort zdravotníctva tvrdí, že pripravuje nový scenár, koľko ambulancií bude potrebných a na ktorých miestach.
