Čo ležalo, čo uhynulo, všetko sa nakladalo: Na niektoré bitúnky berú aj nevládne zvieratá, ich mäso posielajú do výroby

Vozia nevládne kravy a mäsom uplácajú veterinárov. Bývalý zamestnanec prehovoril o nekalých praktikách bitúnkov. Štátna veterinárna správa tvrdí, že každé zviera je pod prísnym dohľadom a mäso z chorého dobytku cez nich neprejde. Výpovede pracovníkov však hovoria o opaku. Tzv. horúčkové mäso má končiť v mäsových výrobkoch.

Poľský bitúnok, rok 2019. Nevládne a choré zvieratá sem zamestnanci vozili a porážali zámerne v noci, aby sa vyhli úradnej kontrole. Prevádzka dodávala mäso aj na Slovensko.

„Samotný bitúnkar mal pečiatky veterinárnych lekárov a pečiatkoval si, čo chcel,“ povedal riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš.

„Vzbudili pohoršenie v rámci celej Európskej únie. To sú tí špekulanti, priekupníci všelijakí,“ poznamenal odborník na bezpečnosť potravín zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Jozef Golian.

„Následne, asi pred dvoma rokmi, bola Európska komisia u nás, teda nezávislý zahraničný audit a môžem povedať, my máme veľmi systémovo prepracovaný a spoľahlivý systém pri porážaní zvierat,“ dodal Jozef Bíreš.

Kruté zaobchádzanie

Bývalý pracovník bitúnku to však vidí inak. „Pracoval som na bitúnku na pozícii šoféra, no ale to som robil všetko možné, aj mäsiara, aj na porážke, aj na rozrábke, aj mechanika. No a počas osem a pol roka som zistil, alebo videl som, čo sa tam deje s tým mäsom a trvá to dodnes,“ uviedol.

„Chodievali sme na farmy, s autami nákladnými, a nakladalo sa hocičo. Čo chodilo, čo ležalo, čo uhynulo, všetko sa nakladalo,“ dodal bývalý pracovník.

Tvrdí, že majiteľ bitúnku kúpi dobytok za každú cenu. „On vie, že keď mu farmár zavolá, tak dobytok je napoly uhynutý, alebo leží, alebo ‚rýchlo príďte pre to‘. On vie, že za jeden kus dá, povedzme, 50 eur. A keď to odporazí, a rozrobí, tak vie predať za tisíc eur celý kus do výroby. Tým pádom farmár nemusí platiť kafilériu,“ vysvetlil bývalý pracovník.

Priblížil, že šoféri auta s navijakmi prídu na farmu, ležiaci dobytok uchytia lanom okolo hlavy, rohov či končatín a tak sa ťahá na auto.

„Zviera, ktoré sa nevie postaviť, nevie teda vyjsť na prepravné vozidlo, jednoducho nie je vhodné na transport a nie je určené ani na jatočné účely,“ upozornil Bíreš.

Bývalý pracovník tiež spomenul, že im už zviera uhynulo aj na aute. „Museli sme ho zarezať a teraz sme išli s tým autom a krv nám tiekla po ceste až na bitúnok,“ dodal.

„Stalo sa nám aj to, že zviera sme ťahali na auto a počas toho, ako sme ho ťahali, tak uhynulo. Normálne jej vytiekol žalúdok cez pysk. Zviera sa naložilo, zatvorilo sa auto, a rýchlo spracovať,“ opísal ďalší prípad.

Bitúnky by ležiace zvieratá prevzali

Oslovili sme viaceré slovenské bitúnky. Chceli sme vedieť, či by prevzali nevládnu kravu po pôrode, so zápalom v tele, ktorá už niekoľko dní nemôže vstať.

„No vedeli by sme a kde? Odkiaľ ste? Je tam navíjač, je tam všetko. Ono by sa to možno dalo aj dnes, len by som to musel obtelefonovať,“ povedal v telefonáte zamestnanec bitúnku v Hlohovci.

Opýtali sme sa, či zvieraťu nič nie je, aj keď mu veterinár niečo pichol a či sa niekomu nemôže niečo stať.

„Nie, nikomu sa nemôže stať lebo my brávame takéto kravy tiež a nikdy nevieme, či jej niečo veterinár nepichol alebo pichol. Takéto práveže rozčesnuté, čo sa naťahujú na auto, takže nikomu sa nemôže nič stať. To by už poumierala polka Slovenska, keby sa mali takéhoto báť,“ ubezpečoval zamestnanec.

Podľa riaditeľa ŠVPS je to vysoko neprofesionálna reakcia. „Pokiaľ je jasné, že má reziduá či antibiotiká alebo iné lieky, to zviera je nevhodné na ľudský konzum,“ reagoval Jozef Bíreš.

„Vieme, že v prípade antibiotík a ich rezíduí, ktoré sa v mäse nachádzajú, to môže viesť k rôznym zdravotným problémom, k rezistencii na antibiotiká, ktoré človek užíva,“ upovedomil Golian.

„Takisto, ak by mäso nebolo dostatočne tepelne opracované, tak môže prísť k prenosu ochorení z chorých zvierat na človeka. Aj keď je to v malom množstve,“ dodal.

Mäso z bitúnkov odoberajú slovenské mäsiarstva

Po tom, ako bol pracovník z bitúnku v Hlohovci ochotný chorú kravu prevziať, sme oslovili aj majiteľa bitúnku. Chceli sme vedieť, či sú takéto praktiky bežné.

Majiteľ však nereaguje na naše hovory, sms-správy a nezastihli sme ho ani na adrese jeho firmy, rodného bydliska ani na bitúnku, kde sme mu nechali aj odkaz, aby nás kontaktoval. Mäso z bitúnku v Hlohovci odoberá napríklad mäsiarstvo spod Tatier.

„Objem nákupu mäsa od tejto spoločnosti tvoril v roku 2023 približne dva a pol percenta z celkového objemu nákupu mäsa. Počas doterajšej spolupráce sme pri dodávkach mäsa od tejto spoločnosti nemali nikdy problém s kvalitou dodávaného tovaru,“ uviedol v písomnom stanovisku riaditeľ mäsovýroby Štefan Knižka Rastislav Neupauer.

Na otázku, či bitúnok prevezme ochrnutú ležiacu kravu po pôrode, reagoval kladne aj bitúnok v Dechticiach. Tu však majiteľ zdôraznil, že zviera nesmie mať v sebe lieky.

„Jasné, máme navijaky, všetko máme. Dostane sa tam auto? Keby bol problém, tak ju musíte potiahnuť, šofér vám povie kam,“ odpovedal majiteľ bitúnku v Dechticiach Jozef Feranec.

Za koľko eur zvieratá vykupujú? „To je ťažko povedať, aká je to krava. Keď je to horúčkové mäso, to nie je bohviečo, aby vám bolo jasné, to jedine do výroby. Horúčkové mäso môže mať, čo si myslím, že aj bude mať horúčkové po pôrode,“ uviedol Feranec.

Majiteľ bitúnku choré mäso nepripúšťa

Majiteľa bitúnku sme následne s nahrávkou konfrontovali osobne, svoje slová poprel. „Čo sa týka chorých kráv, to určite nie, to nesmie ísť na bitúnok, to žiadny veterinár nepustí – tu je svedok,“ reagoval Feranec.

Veterinár tiež poprel, že by na to miesto prišla niekedy ležiaca krava. „Ale ležiaca krava je aj taká, ktorá vyjde na korbu a spadne počas prepravy lebo ju auto drmáca,“ poznamenal Feranec a dodal, že ľudia ho často kontaktujú s tým, aby im zobral chorú kravu.

Odmietol tiež, že by dávali horúčkové mäso do výroby. „Horúčkové mäso neexistuje u nás. Neexistuje horúčkové mäso. To je čistá kafiléria. To už samotný veterinár na družstve vie posúdiť či je chorá alebo nie je chorá,“ podotkol.

Nevládne zvieratá v aute prepravcu

Problém s výkupom a porážaním chorých kráv mal v minulosti aj bitúnok v Šaštíne. Po mediálnom škandále v roku 2019 ho majitelia zatvorili. Dnes pôsobia ako výkupcovia dobytka, ktorý skupujú na družstvách.

„Naša krava bola chodiaca, nič vážne jej nebolo, ale potrebovala som ju dať čím skôr na bitúnok, lebo už sme rušili chov. Zavolala som mu, on došiel kvázi do hodiny, ale keď otvoril vozík, tak tam mal ležiace polomŕtve zvieratá, že fakt mi bolo zle. Ležali tam, ledva fučali, nafúknuté, akože naozaj nie zdravé zvieratá,“ priblížila zootechnička.

„To určite nie, to určite nie. Lebo všade sú už štátni veterinári, ktorí o zvieratách rozhodnú. Či to je na bitúnku, či je to na družstvách. Všetky zvieratá sú zdravé, každé jedno zviera,“ poprel prepravca zvierat.

„Bolo vidno, že tie zvieratá sú tesne pred smrťou. Ja mám z toho doteraz traumu,“ prezradila zootechnička. Zistili sme, že prepravca vozí zvieratá na bitúnok do Malej Mače.

„Porážame preňho hovädzie zvieratá, ktoré si sem dovezie. Následne ich veterinár skontroluje a keď sú vypustené do voľného obehu, sú vychladené, on si ich odváža. My nekupujeme od neho,“ priblížil konateľ bitúnku v Malej Mači Alexander Bende.

Potvrdil, že už priviezli ležiace zviera, no nie choré. „No takto, ležiace zviera, ktoré počas prepravy spadne a zraní sa, to sa môže stať, to nevylučujem, ale nafúknuté zviera, ktoré leží, že by ho niekto naložil a k nám doviezol, to určite nie. To mu žiadny bitúnok nespracuje, jedine taký, ktorý nie je registrovaný,“ reagoval Bende.

Podľa ministra sú slovenské potraviny bezpečné

Podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) konanie subjektov nie je správne. „No samozrejme že nie, ak sa takéto závažné, veľmi závažné porušenie zistí a preukáže, je potrebné vyvodiť, samozrejme, dôsledky a zodpovednosť patričných ľudí, ktorí toto zapríčinili,“ reagoval.

„Právna úprava v súčasnosti už málo reflektuje takéto situácie. Keď si vezmeme prípady, kedy sú tieto zvieratá násilne ťahané do prepravníku len za tým účelom, aby boli premiestnené na bitúnok, takéto konanie, keď zviera očividne trpí, môže byť považované za týranie zvierat,“ myslí si právnička z OZ Zvierací ombudsman Lenka Grešová.

„Chcem ubezpečiť občanov, že tie slovenské potraviny, ktoré tu máme, sú kvalitné, sú garantované a bezpečné. Samozrejme, vy neviete ovplyvniť individuálne konanie jednotlivcov,“ vyhlásil Richard Takáč.

„Máme veľmi málo zvierat na počet obyvateľov. Na päť miliónov ľudí je asi 100-tisíc dojníc. A keď máte menšie čísla, je pravdepodobnosť, že kvalita bude vyššia, ale dokázateľnosť kvality, viete, to je náročná téma,“ zhodnotil predseda Združenia mladých farmárov Slovenska Marián Glovaťák.

Chýbajúce záznamy

Pri kontrolách živočíšnych produktov odhalili veterinári iba jednu vzorku, ktorá obsahovala antibiotiká alebo iné liečivá. Patogén s názvom listéria našli v mäsových výrobkoch 52-krát.

Zistili sme však, že niektoré čísla sa do štatistík nedostali. K dispozícii máme protokol zo súkromného laboratória, ktoré vlani potvrdilo listériu mäsiarstvu v Púchove.

„Vykonali sme lustráciu záznamov a bolo dohľadané, že listéria bola skutočne prítomná v tovare obstaranom v minulom roku,“ informoval v písomnom stanovisku Mäsokombinát Púchov.

„Pokiaľ laboratórium zistí nejakú nezrovnalosť, v tomto prípade, hovoríte, listéria, je povinný nahlásiť to na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. O tom je systém zdravotnej bezpečnosti,“ objasnil Jozef Bíreš.

Na otázku, či mäsiarstvo kontaktovalo veterinárnu správu, a či mäso stiahlo z obehu, nám neodpovedalo. „Pokiaľ sa tento výsledok nedostane k úradným veterinárom, tak nie sú žiadne opatrenia a tým pádom je spotrebiteľ ohrozený,“ upozornil Bíreš.

Zlé mäso v mäsovýrobe

Od bývalého zamestnanca bitúnku máme aj zábery hovädzích štvrtí, ktoré dodali niektoré bitúnky do mäsovýroby. Toto mäso sa medzi ľudí nedostalo.

„Na videu vidíme časť hospodárskeho zvieraťa, z ktorého viditeľne vyteká absces alebo hnis. Ak takéto zviera bolo štandardne odporazené na slovenských bitúnkoch, jediné, čo mi napadá je, že môže ísť o tzv. skrytú vadu, ktorú nie je možné na prvý odhad bežne odhaliť,“ skonštatovala riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

„Existuje veľa prípadov, keď takáto skrytá chyba nepochádza z dlhodobo ležiaceho zvieraťa, ale vyskytuje sa aj u zdravých zvierat, napríklad vplyvom nejakého poranenia. Čo sa týka abscesov alebo nejakých zlomenín, tak v takom prípade o ďalšom postupe rozhoduje úradný veterinárny lekár, ktorý rozhodne, či sa takáto časť jatočného tela napríklad vplyvom zranenia skonfiškuje, alebo či sa neskonfiškuje celé jatočné telo,“ ozrejmila Forrai.

Podľa bývalého zamestnanca bitúnku sa ešte nestalo, že by bitúnok porazil kravu a takú ju odviezol do kafilérie. „Väčšinou vo výrobe končí všetko horúčkové mäso. Či to bolo v roku 2005, alebo 2019 alebo 2024, to je úplne jedno. To ide do salám a tam ako to zbadáš,“ poznamenal.

Veterinári o tom vedia

Bývalý zamestnanec tvrdí, že veterinári vedia, čo sa vozí. „Ale veterinára si uplatíte. Dáte mu mäso na guláš a on má slepé oči a pustí kravu normálne do výroby,“ dodal.

„Nášho úradného veterinárneho lekára viaže zákon o štátnej službe, čiže brať úplatky alebo sa nejak dohadovať je preňho porušenie zákona o štátnej službe. A pokiaľ takýto veterinár existuje, berie si zodpovednosť,“ zhodnotil Bíreš.

„To je tak, že veterinár je do 11. hodiny v práci, jemu odbije hodina, ide domov a bitúnok poráža ďalej,“ komentoval bývalý zamestnanec.

Riaditeľ ŠVPS upozornil, že prítomnosť veterinárneho lekára je povinnosť. „To vieme, len či to aj bitúnky tak berú. Musia, pretože veterinárny lekár nemôže dať zdravotnú značku na telá zvierat, ktoré nevidel pred zabitím, počas zabitia a po zabití,“ vysvetlil.

„Takéto mäso by sa mohlo objaviť ozaj iba na takom predajnom mieste, ktoré nie je kontrolované,“ podotkol odborník na bezpečnosť potravín Jozef Golian.

Bývalý zamestnanec bol vraj svedkom toho, že majiteľ vyhodil veterinára zo svojho bitúnku. „To som zažil desaťkrát minimálne. Alebo prišiel doktor za majiteľom bitúnku, počuj Peťo, toto je zlé, toto nemôžete, tak majiteľ ho poslal kade ľahšie,“ priblížil.

Vzťahy medzi majiteľmi a veterinármi

Medzi majiteľmi a veterinármi nepanujú priateľské vzťahy. „Vzťahy sú vyšponované, tlačia na nás. My dávame mäso do najhoršieho kraja – Topoľčany, a tam sú tí veterinári takí prísni, že až. Veď tí veterinári všetko kontrolujú,“ prezradil Feranec.

„Myslím si, že je to problém aj fariem. To, čo posielajú na bitúnky, lebo prvý dodávateľ zvierat je vlastne farma, a v akom stave oni odovzdajú zviera, tak takýto bitúnok aj poráža. Aj farma za to môže, aj bitúnok za to, že to ide ďalej,“ myslí si bývalý zamestnanec. 

Ak farmári nedokážu choré, ležiace zvieratá, napríklad kravy po pôrode alebo so zlomeninami vyliečiť, pod dohľadom veterinára by sa mali humánne usmrtiť. No sami priznávajú, že niekedy je potrebné udržať stav stáda v plnom počte preto, aby dostali dotácie.

„Retenčné obdobie je niečo, po čom už dlho voláme, aby sa zrušilo. Je to vlastne stav, ktorý je jeden z posledných na Slovensku. Ostatné krajiny EU to už nemajú,“ uviedol Marián Glovaťák zo Združenia mladých farmárov.

„Je to stav, kedy zviera od podania žiadosti 60 dní musí byť na farme a ak ten farmár náhodou nemá na náhradu zviera, čo väčšinou nemá, lebo dúfa, že tých 60 dní vydrží so stavom, čo má, tak potom je v probléme,“ vysvetlil Glovaťák.

Problematické dotácie

„My nemáme takéto informácie k dispozícii, ani sme takéto informácie nezisťovali. Ale každý jeden chovateľ, ktorý zodpovedným spôsobom pristupuje aj k ochrane zdravia konzumentov a ktorý má aj srdiečko na správnom mieste, určite takéto spôsoby nepraktizuje,“ povedala hovorkyňa Slovenskej Poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

„Nás nezaujíma nejaké alibistické tvrdenie farmárov, že majú srdce na správnom mieste. Ak sa takéto prípady naozaj vyskytujú, treba sa pozrieť na to objektívne,“ komentovala Lenka Grešová z OZ Zvierací ombudsman.

„Jednak by sme mali zmapovať situáciu, naozaj by to nemalo byť ponechané v rukách ochranárov alebo investigatívcov, ale zo strany ministerstva pôdohospodárstva, aby zistili, aký je výskyt týchto prípadov. Keď farmári nedodržiavajú svoje povinnosti alebo držia zvieratá nasilu, len aby im boli vyplatené dotácie. Určite by to malo byť zahrnuté v právnej úprave,“ dodala Grešová.

„Ak budú k tomu nejaké relevantné podklady a budú informácie zo stavovských organizácií, že je toto problém, tak to budeme riešiť,“ podotkol Richard Takáč.

„Fakt mi bolo zle. Že niečo takéto sa tu deje na Slovensku, že tieto zvieratá idú na bitúnok a predáva sa to potom ako normálna hovädzinka v mäsiarstvach na Slovensku. Bol to fakt smutný pohľad do toho vozíka,“ uzavrela zootechnička.