Vojna v Gaze, ktorú vyvolal útok teroristov z Hamasu v októbri minulého roka už o život pripravila približne 33-tisíc ľudí.
Popri tomto konflikte však rastie násilie aj na Západnom brehu Jordánu. O život tam v roku 2023 pri rôznych stretoch prišlo viac ako 500 ľudí, vrátane 80 detí.
Z pohľadu Palestínčanov na Západnom brehu tak ide o najtragickejších dvanásť mesiacov od roku 2005, odkedy štatistiku smrti zaznamenáva Organizácia spojených národov (OSN).
Po dlhom období napätia a konfliktov medzi Izraelom a Palestínou sa začiatkom 90. rokov začalo blýskať na lepšie časy. Jicchak Rabin na čele Izraela a Jásir Arafat, vrcholný predstaviteľ Organizácie pre oslobodenie Palestíny podpísali v Oslo mierovú zmluvu.
Dokument predpokladal čiastočnú autonómiu Pásma Gazy a časti Západného brehu Jordánu okolo Jericha s perspektívou budúceho vytvorenia samostatného Palestínskeho štátu.
Lenže Blízky východ od vzniku štátu Izrael nebol nikdy pokojným miestom. Situáciu v tomto regióne skomplikovala v roku 2022 agresia Ruska proti Ukrajine.
Počas protestov z 18. októbra minulého roka prišli pár kilometrov od Ramalláhu o život dvaja Palestínčania. Sú časťou z viac ako štyroch stoviek palestínskych obetí na Západnom brehu od vlaňajšieho 7. októbra do konca tohto marca. Ďalšou podobou násilia sú operácie, pri ktorých Izraelčania zasahujú voči rôznym bunkám palestínskych milícií.
Najdlhšou z množstva izraelských operácií zasahujúcich voči jenínskym brigádam sa odohrala v meste Jenín v polovici decembra a trvala 60 hodín. Armáda tvrdí, že počas zásahu sa im podarilo eliminovať desať teroristov, Palestínčania hovoria minimálne o desiatich civilných obetiach vrátane dieťaťa.
Časť, v ktorej prebiehajú najtuhšie boje sa nachádza v utečeneckom kempe Jenín. Práve tam sa presťahovali pred desiatkami rokov tisíce utečencov zo severu, z častí, ktoré sú momentálne v Izraeli. No a to spôsobuje problémy v Jeníne.
„Počujete to? To je blízko nemocnice. A pred troma týždňami bol jeden muž zabitý priamo tu. Civilista, mladý muž, strelili ho do hlavy,“ povedal riaditeľ nemocnice v Jeníne Wissam Bakr po tom, ako bolo v diaľke počuť výstrely.
„Ide o okupované územie. Teda podľa medzinárodného práva je to územie, ktoré Izrael zabral Jordánsku, a teda nie je legálne osídľovať toto územie vlastnými občanmi. Izraelské zákony toto povoľujú,“ vysvetlil arabista Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Jaroslav Drobný.
Riaditeľka medzinárodnej sekcie Regavim Naomi Kahnová ukazuje mapu, ktorá dokumentuje nelegálne postavené objekty v Judei a Samárii. „Spočítali sme všetky nelegálne objekty v oblasti C. Je tam 81 317 nelegálnych objektov, ktoré postavili Arabi,“ priblížila.
Západný breh rozdelilo medzinárodné spoločenstvo na zóny A, B a C a mali tvoriť základ územia budúceho Palestínskeho štátu. Nestalo sa tak a nad zónou C, ktorá tvorí viac ako 60 percent Západného brehu má stále plnú kontrolu Izrael. Medzinárodné spoločenstvo považuje toto územie za okupované a budovanie židovských osád na ňom za nelegálne.
Mierové dohody odišli do stratena
Mierová zmluva, ktorá sa podpísala v nórskom Osle, predpokladala čiastočnú autonómiu Pásma Gazy a časti Západného brehu Jordánu okolo Jericha s perspektívou budúceho vytvorenia samostatného Palestínskeho štátu. Podľa arabistu Jaroslava Drobného však dohody odišli do stratena.
„Nebola dôvera medzi aktérmi. Taktiež bola rôzna interpretácia týchto dohôd, nevyjasnené záležitosti okrajových častí Izraela a hlavne ohľadom utečencov,“ vysvetlil.
„Už tu predsa máme palestínsku domovinu v krajine Izrael. Vytvorilo ju OSN a volá sa Jordánsko. Až 85 percent ľudí, ktorí tam žijú, sú Palestínčania. Jordánsko bolo predsa vytvorené na rozdelenie územia medzi Židov a Palestínčanov. Prvé dvojštátne riešenie. A ako to pre nás dopadlo? Nie veľmi dobre,“ povedala Kahnová.
Dodala, že ľudia, ktorí žijú v týchto nelegálnych objektoch, by radšej žili v domoch v Yatte. „Prišla sem OSN a drží ich tu. A žiadny z týchto objektov nebol evakuovaný,“ uviedla.
Život v dedinke Um al Chér
Zistiť, ako situáciu vnímajú samotní Palestínčania a Židia v dedinke Um al Chér, prichádzame o niekoľko dní neskôr. Víta nás Alaa z beduínskej rodiny, ktorá sa tu usadila približne pred 50 rokmi ešte pred vznikom židovskej osady.
„Tu sme my a tamto je osada. Môžete tam vidieť pekné domy, vily, a to nemôžete ani porovnať s našimi stanmi a malými domčekmi. A nad nami vidíte elektrické vedenie, ktoré nemáme dovolené využívať,“ ukázal nám Alaa.
Priblížil, že všetky ich domy majú príkaz na zbúranie. „Ktorýkoľvek moment môžu prísť a zbúrať nám ich. Obávame sa, že sa môžeme kedykoľvek stať bezdomovcami,“ uviedol.
„Izraelská polícia sa bojí osadníkov. Keď im zavoláme, najskôr zdržujú a potom hodinu meškajú. Prídu až po tom, keď osadníci odídu. A pýtajú sa, kde sú osadníci, dajte nám dôkaz, inak vás zatkneme. Tak ich už ani nevoláme,“ priblížil situáciu Alaa.
Podľa publicistu a odborníka na Blízky východ Júliusa Lörincza je tam veľký tlak osadníkov. „Nesúhlasia s tým, aby Palestínčania získali rovnaké práva ako židovské obyvateľstvo,“ vysvetlil.
„Kiryat Arba je Hebron a Hebron je druhé najdôležitejšie miesto pre Židov. História židovstva sa začína práve tu. Je to prvé miesto, ktoré bolo kúpené prvým židom Abrahámom,“ priblížil syn zakladateľa Kiryat Arba Boazat Esin.
Tri náboženstvá
V tesnom dotyku sa tu stretávajú tri náboženstvá. Židia uctievajú Jaskyňu patriarchov, moslimovia Ibrahimovu mešitu a kresťania zasa svoje sväté miesto.
Dnes sa nachádzajú v takzvanom Hebrone H2, ktorý je pod kontrolou izraelskej armády. A tá je všadeprítomná, neustále nás kontrolujú a zakazujú nakrúcať. Ulice sú prázdne, občas však zazrieme za oknami vydesených Palestínčanov.
Podľa Boazata Esina je 85 percent Hebronu H1, čo je pod úplnou kontrolou palestínskej samosprávy. „Žiadni Židia, žiadna armáda, žiadne limity, nič. Zvyšných pätnásť percent je židovskou štvrťou, ktorá bola neustále ohrozovaná arabským terorom,“ vysvetlil.
Židovská štvrť podľa neho tvorí len tri percentá. „Zvyšných dvanásť percent, ktoré patria do H2, sú pre armádu, aby ochraňovala tieto tri percentá malej židovskej štvrte od arabských monštier,“ dodal.
Stretnutia komunít ako riešenie konfliktov
Zatiaľ čo príbehy zo Západného brehu pôsobia viac ako prilievanie benzínu do ohňa dlhoročného konfliktu, na území Izraela sa rodia aj iniciatívy, ktorá sa snažia obe strany zbližovať.
Jedným zo spôsobov sú stretnutia komunít. Ako tá v meste Baka al Gharbíye, arabskom meste v Izraeli, priamo na hranici so Západným brehom.
„Musíme pochopiť, že Hamas je teroristická organizácia, ktorá je živená strachom a nedostatkom nádeje u palestínskej populácie v Gaze a ak kedykoľvek zabijeme rodinu s desiatimi deťmi, Hamas sa stáva silnejší,“ povedal zakladateľ hnutia Standing Together Alon Lee.
Vojenskou operáciou preto odstrániť Hamas a zabezpečiť bezpečnosť Izraela podľa neho nepôjde.
„Máme právo na sebaobranu, samozrejme. Musíme priniesť našich rukojemníkov, musíme poraziť organizáciu aj idey Hamasu, no zaručiť našu bezpečnosť v Izraeli ako aj Palestínčanov, budeme vedieť len izraelsko-palestínskou mierovou dohodou. To je jediná cesta ako tu prežiť,“ dodal Lee.
Polovica Izraela si myslí, že by sme mali vytvoriť komunikáciu s vládami arabských štátov ako Palestína a ďalšie a dostať sa do štádia, kde budeme mať mierovú dohodu so všetkými. Uviedla to bývalá izraelská novinárka Ruthie.
„Už máme mierovú dohodu s Egyptom a Jordánskom a potrebujeme ju ešte so Sýriou, Libanonom a ďalšími. Saudská Arábia už bola takmer pripravená. Už sme priatelia aj s emirátmi, kde už mnohí z nás boli. Toto je želanie minimálne polovice tohto národa. Problém je, že nie všetci myslíme tak isto,“ dodala.
Dvojštátne riešenie konfliktu
Západní lídri čoraz hlasnejšie hovoria o takzvanom dvojštátnom riešení. Na spadnutie bolo už pred tridsiatimi rokmi v Osle, no k vzniku Palestíny nikdy nedošlo.
Momentálne je pre väčšinu izraelskej populácie vznik Palestínskeho štátu aj pre 700-tisíc osadníkov, ktorí žijú na Západnom brehu, nepredstaviteľný. Podľa Ruthie to možné je.
„Boli by obyvateľmi nášho susedného štátu tak ako Arabi, ktorých tu máme veľa, sú obyvateľmi Izraela. Budú to jednoducho dva susedné štáty. No vznik toho, čo hovorím má niekoľko prekážok,“ vysvetlila.
Časť palestínskeho národa má podľa nej úplne iné zmýšľanie. „Sú veľmi nacionalistickí alebo ako to vysvetliť. Prehnaný nacionalizmus, ktorý je nesprávny v 21. storočí. Jednoznačne nesprávny,“ skonštatovala.
Problémom je vzájomná nedôvera
Aj podľa Jaroslava Drobného boli v Palestíne problémy pred Hamasom a budú aj po Hamase. „Základným problémom neexistencie mierového spolužitia je nedôvera medzi oboma komunitami, neochota k ústupkom a akceptácii existencie tej druhej strany v rámci toho jednotného územia,“ vysvetlil Drobný.
Do pokračujúcich odvetných útokov v Pásme Gazy vletel ďalší eskalačný moment: špeciálne izraelské komando zaútočilo na iránske veľvyslanectvo v sýrskom Damašku. Teherán odpovedal útokom vyše 350 dronov a rakiet na Izrael.
„Irán chce budovať a buduje svoje mocenské pozície na Blízkom a Strednom východe. Určite mu nevyhovuje ten proces určitej integrácie Izraela do celého regiónu,“ vysvetlil Lörincz.
