Na Slovensko sa dostávajú teplomilné druhy živočíchov z južnej Európy, hlavne z oblasti Stredozemného mora, vzácne až z Afriky. Stále častejšie dochádza k tomu, že niektoré z nich negatívne ovplyvňujú slovenské biotopy, záhrady, polia aj lesy.
Naopak niektoré chladnomilné živočíchy zo Slovenska ustupujú, ako napríklad vtáky murárik červenokrídly a drozd kolohrivý, či niektoré iné druhy horských lesov. Uviedol to ekológ a zoológ Slovenskej akadémie vied Anton Krištín.
„Niektoré zo živočíchov, ktoré u nás neboli pôvodné z tzv. teplomilných bezstavovcov sa môžu stať kalamitnými škodcami, môžu ohrozovať našu úrodu a vytláčať pôvodné druhy živočíšstva, ktoré boli aj pre nás nejakým spôsobom užitočné,“ povedal Krištín.
Spomenul, že napríklad invázna lienka ázijská vytláča lienku sedembodkovú, ktorá chráni plodiny pred voškami a rôznymi chorobami, ktoré dokážu vošky na vinič, zeleninu, či ovocie prenášať. Invázny slizniak pyrenejský, ktorý nemá ulitu, likviduje úrodu v záhradách a na poliach a pôvodný druh slimák záhradný s ulitou zo slovenskej prírody ustupuje.
Pomohol by spoločný postup krajín
V boji proti inváznym, nepôvodným, druhom odporúča zoológ spoločný postup krajín. „Darmo budú v Poľsku, v Maďarsku, v Česku postupovať proti inváznym druhom, keď my sa na to vykašleme, alebo opačne, darmo my budeme na Slovensku bojovať, keď ostatné krajiny sa na to vykašlú. Tu musíme ísť cestou medzinárodných dohovorov,“ tvrdí Krištín.
Zároveň poukázal na to, že ľudia sa dnes dostávajú hlboko do prostredia, kde zvieratá žijú. „Staviame obrovské logistické centrá, zaberáme ornú pôdu betónovými plochami, nákupnými centrami, parkoviskami. Toto všetko samozrejme vplýva na živočíchy a na zmenu ich správania. Niektoré sa adaptujú a sú schopné dokonca dôjsť do mesta či dediny,“ podotkol odborník.
Stratu plachosti u zvierat považuje za pomerne novodobý fenomén, keďže živočíchy nemajú svoj priestor v divočine, tak idú bližšie k človeku. Spomenul napríklad diviaky či líšky, ktoré sa pohybujú po mestách.
K častejším stretom ľudí so živočíchmi dochádza aj v ich prirodzenom prostredí. Podľa Krištína to súvisí aj so zmenou správania človeka. „Po pandémii chodíme oveľa viac do prírody, čo je fajn, no chodíme nielen po turistických chodníkoch, ale aj mimo nich. Prepuklo nám fotografovanie divej zveri,“ skonštatoval.
Ekológ tiež apeluje na ľudí, aby spomalili, zastavili sa a zamysleli sa nad kvalitou životného prostredia, v ktorom žijú.
