Vtáctva je na Slovensku čoraz menej. Z polí, vinohradov aj lesov vymizli druhy, ktoré sme kedysi pozorovali bežne. Podľa ekológov za to môže zmenený charakter krajiny, stavebná činnosť aj klimatická zmena. Teplejšia klíma však praje cudzokrajným druhom.
Jarabica poľná, strnádka záhradná či strakoš červenohlavý. To boli typické vtáky našich sadov a viníc, keď sa ešte hospodárilo tradičným spôsobom. Teraz sa ich počet výrazne znížil a niektoré už odišli úplne. Vyhynutý je napríklad aj sokol bielopazúrový.
Vplyvu klimatických zmien na vtáctvo sa v Správach RTVS venovala Alžbeta Sujová:
„Hlavným faktorom ústupu druhu alebo zmiznutia druhu je intenzifikácia poľnohospodárstva, obrovské lány monokultúr polí. Miznú nám hmyzožravé vtáky v súvislosti s absolútnym úbytkom hmyzu v Európe. Treba spomenúť dropa malého, ležiak úhorový,“ hovorí ekológ a zoológ Ústavu ekológie lesa SAV Anton Krištín.
„Niektoré druhy sa naopak zase prispôsobujú tomu ľudskému prostrediu a využívajú to vo svoj prospech,“ dodáva zoológ z CHKO Poľana Vladimír Hrúz.
Vo veľkom sa rozmnožili všežravé vtáky, najmä krkavce, ktoré profitujú z odpadkov a monokultúr kukurice či repky.
„Určite je ho viac, ako by si normálny ekológ predstavoval. Dokáže nám vypredovať hniezda orlov, jarabíc, hniezda hlucháňov. V tomto má negatívnu funkciu v prírode,“ hovorí Krištín.
Prichádzajú nové druhy
Podľa prírodovedcov na Slovensko za posledné roky prichádzajú aj vtáky, ktoré doteraz u nás ešte nehniezdili. Napríklad hus nílska, ktorá je inváznym druhom a môže byť nebezpečná pre naše pôvodné vtáctvo.
„Ešte pred desiatimi rokmi sme o nej len snívali. Dnes už hniezdi niekoľko desiatok párov a dospelé jedince dokážu zabíjať mláďatá našich pôvodných druhov,“ upozorňuje Krištín.
„Začala sa chovať v parkoch na okrasné účely. Uletia z chovu zo zajatia a už sa dokážu voľne rozmnožovať. Nemajú prekážky a sú aj prispôsobivé,“ ozrejmil Hrúz.
Každoročne vidia ľudia vo voľnej prírode aj kačičky mandarínske, tie však neurobia na pôvodných druhoch takú škodu. Cudzokrajné vtáctvo k nám prichádza aj kvôli klimatickej zmene.
„Niektoré druhy, ktoré v minulosti hniezdili na juhu Európy, tak sa časom môžu objavovať a stať sa súčasťou našej fauny. Samozrejme, ten počet bude narastať postupne,“ pokračuje Hrúz.
S monitoringom vtáctva začali odborníci v našej krajine približne pred 125 rokmi.
