Práca v kanalizačných šachtách vyzerá na prvý pohľad nevábne. Pre firmy, ktoré sa venujú deratizácii, však môže ísť o lukratívny biznis.
Konkurenčný boj o zaujímavé zákazky na reguláciu potkanov sa vyostril v Bratislave. Vo vzduchu lietajú obvinenia z fiktívnych prác a rezignácii úradov na štátnu kontrolu.
Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) spravuje 1 900 kilometrov kanalizačnej siete v Bratislave, v Bratislavskom kraji a na Záhorí. Jej väčšinovým majiteľom je hlavné mesto. Celoplošnú deratizáciu potkanov musí vykonať dvakrát do roka.
Podľa deratizačných firiem je potkanov v Bratislave viac ako v minulosti. Upozorňujú na to aj médiá. BVS tvrdí, že dôvodom tejto situácie nie je ich kanalizačná sieť, ale to, že svoje povinnosti zanedbali firmy a správcovia bytových domov.
V Bratislave nie je však len veľa potkanov, ale aj firiem, ktoré súťažia o zákazky na ich reguláciu. Deratizáciu pre vodárne v hlavnom meste realizuje menšia firma, ktorá nemôže potrebný rozsah špecializovaných prác zvládnuť.
Situáciu kritizuje lučenecká firma Bábolna Bio Slovensko, ktorá v súťaži vodárenskej spoločnosti neuspela. Lučenecká firma tvrdí, že ide o podozrenie z fiktívnych služieb, ktoré nevie nikto skontrolovať.
Verejná súťaž
Regionálne úrady verejného zdravotníctva vyhlasujú celoplošnú deratizáciu dvakrát do roka. V Bratislave ju robia pre mesto a pre jeho mestské časti rôzne špecializované firmy. Firma Derat má zas na starosti bratislavské podzemie.
Do roku 2022 deratizáciu pre vodárne robila práve konkurenčná lučenecká spoločnosť. Vlani už však vo verejnej súťaži pôvodná firma neuspela. Práce na dva roky ponúkla BVS za 132-tisíc eur. Konkurenčná Derat zvíťazila s cenou 120-tisíc eur.
„Boli oslovené tri spoločnosti. Dali cenové ponuky a tá najnižšia bola tá, ktorá zvíťazila,“ povedal hovorca BVS Matúš Stračiak.
Firma Derat nebola pred súťažou zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Konateľ firmy túto podmienku splnil až pred podpísaním zmluvy. Aj keď ide o netradičný postup, zákon ho umožňuje.
„Dal sa zapísať až po tom, keď bolo zjavné, že jeho ponuka je úspešná. My to považujeme minimálne za obchádzanie zákona. Keď sa to nepovažuje už aj vo všeobecnosti za nezákonné konanie,“ priblížila právna zástupkyňa spoločnosti Bábolna Bio Slovensko Viktória Hellenbart.
Spôsob konkurenčného boja
Derat má sklad v budove ubytovne v bratislavskej Dúbravke. Nájsť tu osobne majiteľa firmy Ivana Farkaša, ktorý pracuje v teréne, je komplikované. Keď sme mu poslali otázky, či nám vie ukázať, ako deratizáciu vykonáva a čo hovorí na to, že sa objavila kritika na spôsob jeho práce zo strany konkurencie, hovoriť s nami odmietol.
Pokúsili sme ho zastihnúť v sídle jeho firmy v Perneku. Podnikateľ Farkaš nakoniec s rozhovorom súhlasil. Podľa neho ide len o spôsob konkurenčného boja.
„Sme malá spoločnosť, sme dvaja, mám dohodára, ktorý je vyškolený a robí iba pre spoločnosť Derat. Za mesiac máme spravených minimálne 500 kanálov. Čiže dá sa to úplne v poriadku stíhať,“ vysvetlil Ivan Farkaš.
Podľa Kristiána Ágoštona zo spoločnosti Bábolna Bio Slovensko si vyhodnocovali, koľko poklopov dokáže technik za deň v rámci rajónu spraviť. „Je to okolo 130 až 140 poklopov. Ide o niekoľko tisíc kŕmnych miest,“ priblížil.
Spochybňujú rozsah aj spôsob deratizácie
Bratislavská vodárenská určila, že počas apríla a mája a znovu na jeseň, stačí nástrahy umiestniť a kontrolovať v 400 z 22-tisíc kanalizačných šácht. Ide o podobný rozsah prác ako v minulosti, ktorý sa vraj počas posledných rokov osvedčil.
„Šachty sa vytypujú s dôrazom na to, aby to boli miesta, ktoré sú blízko napríklad stravovacích alebo školských zariadení,“ priblížil hovorca BVS Stračiak.
„Kontrola je reálna. Majú svoje výjazdové vozy, idú po nás a kontrolujú. A nie je problém. Za každý kanál vám ručím stopercentne. Túto činnosť vykonávam 32 rokov,“ uviedol Ivan Farkaš.
Lučenecká firma spochybňuje nielen rozsah, ale najmä spôsob deratizácie, aký v súčasnosti bratislavská vodárenská akceptuje. „Oni vám povedia, že do šachty musí ísť 100 gramov nástrahy. Ale nepovedia, že ako,“ povedal Kristián Ágošton.
Ivan Farkaš vysvetlil, že nástrahu zavesia na drôt, aby sa nedotýkala vody. „Pre potkana je to atraktívne. Príde, požerie to, odchádza preč a uhynie,“ dodal. Podľa Kristiána Ágoštona to však takto nejde všade.
Bratislavská vodárenská je spokojná
So súčasnými výsledkami deratizácie potkanov je však vodárenská spoločnosť spokojná. „Aj zmluvne požadujeme od deratizátora, aby použil metódu, ktorá zabráni styku nástrahy s vodou,“ priblížil hovorca BVS.
Podľa pána Ágoštona z Bábolna Bio Slovensko sú lepšie tzv. kanalizačné kŕmidlá. „Ukážu nám reálny stav a požer od hlodavcov v danom mieste a v danom časovom intervale,“ vysvetlil.
Ivan Farkaš nám sľúbil, že nám poskytne množstvo fotografií, na ktorých si môžeme overiť spôsob jeho práce.
Nakoniec sme však z firmy Derat dostali do uzávierky reportáže len šesť záberov, na ktorých nič podstatné nevidieť. Žiadne zábery ani videá z deratizácie nám neposkytla ani BVS. Napriek našej opakovanej žiadosti.
Lučenecká firma tvrdí, že v bratislavskej kanalizácii dochádza vo veľkej miere k znehodnoteniu nástrah, ktoré používa konkurenčná spoločnosť. Preto podala podnet na Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave. Zbytočne.
„Úrad nemá dôvod vykonať kontrolu dodržania povinností uložených BVS, ktoré mali byť realizované prostredníctvom spoločnosti Derat, keďže BVS žiadne povinnosti úrad ani neuložil. Žiadny platný právny predpis nijako neurčuje technické podrobnosti vykonávania deratizačných zásahov,“ priblížila hovorkyňa bratislavského RÚVZ Katarína Nosálová.
Na vine sú správcovia budov
Mesto Bratislava problém s potkanmi pripúšťa len v niektorých lokalitách. Na vine sú podľa neho správcovia budov, nie vodárenská spoločnosť.
„Evidujeme miernejší nárast mimoriadnych ohniskových zásahov. Dá sa to pripísať aj teplejšej klíme aj nezodpovednejším prístupom vlastníkov pozemkov či budov, ktorí nevykonávajú pravidelnú deratizáciu,“ povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla.
„Riešime aj podnety od BVS na určitú lokalitu. Dostanú hlásenie od obyvateľov, že v okolí alebo v kanáli pri ich dome sa nachádzajú potkany. My prídeme na kontrolu, vytiahneme celú nástrahu neporušenú. Čiže nie je to problém kanalizácie. Tam si zanedbal správca svoju povinnosť výkonu deratizácie,“ priblížil Ivan Farkaš.
Deratizácia sa v rámci bytových domov podľa predsedu Cechu profesionálov pre deratizáciu, dezinsekciu a dezinfekciu Mareka Holeša vykonáva len v pivničných priestoroch. „Určite by nám veľmi pomohlo, keby sme vedeli urobiť deratizáciu aj v kanalizačných prípojkách,“ dodal.
Bratislavské podzemie je pre verejnosť neprístupné. To, či je regulácia potkanov v kanalizácii efektívna, kontroluje len samotná BVS. Teda ten, kto si sám za túto službu zaplatil.
A hoci ide o narábanie s chemickými látkami vo vodnom prostredí, štátne úrady tvrdia, že na ich kontrolu priamo v kanalizačnej sieti nemajú žiadne právomoci. Podľa odborníkov na deratizáciu ide o dieru v zákone, ktorú je potrebné čo najskôr odstrániť.
