Umelé vlákna z oblečenia, neviditeľné úlomky z pneumatík alebo umelej trávy. Vedci zisťujú, že vo vzduchu, ktorý ľudia dýchajú, poletujú mikroskopické kúsky plastov, a ich znepokojenie narastá, napísal denník The Washington Post (WP).
V článku z tohto týždňa opisuje, ako vdýchnuté čiastočky môžu preniknúť do najrôznejších častí tela, ako aj obavy z možných zdravotných následkov.
„Vedci, ktorí sa snažia vystopovať mikroplasty, ich už roky nachádza takmer všade. Najskôr si všimli malinké kúsky plastu v oceáne, v telách rýb a mäkkýšov. Potom ich našli v nealkoholických nápojoch, vo vode z vodovodu, v zelenine a ovocí, v hamburgeroch,“ uvádza denník. „Teraz výskumníci prichádzajú na to, že mikroplasty sa vznášajú okolo nás,“ pokračuje.
Mikroplasty sa podľa štúdií z uplynulých rokov držia v ľudských organizmoch, vedci ich našli okrem iného v materskom mlieku aj hlboko v pľúcach pacientov.
Čo môže konzumácia a vdychovanie tejto formy znečistenia spôsobovať, zatiaľ nie je jasné, experti ale momentálne preverujú aj teóriu, či nevedie k skorému rozvoju rakoviny.
Neviditeľné úlomky môžu v ľudskom tele vyvolávať zápal, píše WP. Okrem toho však môžu byť nositeľmi najrôznejších chemikálií, ako sú ohňovzdorné látky, mazivá či rozpúšťadlá. Tieto látky sa potom môžu v tele z mikroplastov uvoľňovať do rôznych orgánov, uvádza americký denník.
„Hovorím tomu špagety a omáčka,“ povedala bádateľka Heather Leslieová, ktorá bola súčasťou tímu, ktorý po prvý raz odhalil mikroplasty v ľudskej krvi. „Cestoviny sú tá polymérová kostra a omáčka sú tie prímesi,“ dodala.
Odhaliť vplyv na zdravie
Najväčšie obavy aktuálne podľa WP robia vedcom „nanoplasty“, čiže kúsky menšie ako sú škodlivé vzduchové častice označované ako PM2,5. Tie by po vdýchnutí podobne ako kyslík mohli cez pľúca prenikať do krvného obehu a teda aj do ktorejkoľvek časti tela.
Tieto fragmenty môžu napadnúť bunky imunitného systému, keďže ich ale nedokážu zničiť, imunitné bunky po strete zomierajú. Proces sa potom opakuje s ďalšími bunkami, čo imunitný systém zaťažuje.
Ako dlho môžu mikroplasty v určitom orgáne pretrvávať alebo aké dávky chemikálií môžu prenášať, zatiaľ vedci neobjasnili. Upozorňujú, že žiadne štúdie zatiaľ neukázali silnú príčinnú súvislosť medzi týmto znečistením a konkrétnym ochorením.
Ľudia sú každý deň vystavení veľkému množstvu chemikálií a toxínov a odhaliť konkrétne dosahy na zdravie je preto zložité.
„Keď budeme poznať celú odpoveď, už to bude zasahovať zdravie ľudí. Bude príliš neskoro, „povedala chemička z Pensylvánskej štátnej univerzity Sherri Masonová.
Zatiaľ verejnosť pred mikroplastmi a nanoplastmi nie je takmer nijako chránená. Štáty sa aktuálne pokúšajú dohodnúť globálnu dohodu o redukcii plastového znečistenia životného prostredia, zatiaľ sa ale na znení nezhodli.
Napríklad v Spojených štátoch neexistujú žiadne zákony či regulácia ohľadom koncentrácie plastu vo vzduchu alebo potravinách.
