Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa v piatok (11. 3.) zhodli na výraznom zvýšení obranných výdavkov členských štátov i celého bloku. V reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine sa chcú sústrediť na posilnenie investícií do spoločne vyvíjaných nových obranných kapacít.
EÚ by sa tiež mala lepšie pripraviť na hybridné hrozby a byť schopná efektívnejšie bojovať proti kybernetickým útokom a dezinformáciám, uviedli lídri v záverečnej deklarácii dvojdňového samitu vo francúzskom Versailles.
Krajiny sú ochotné Ukrajine poskytnúť ďalšie peniaze
Podľa predsedu samitu Charesa Michela sú navyše krajiny pripravené poskytnúť ďalšie peniaze na výzbroj pre Ukrajinu čeliacu ruskému útoku.
Lídri sa dva týždne po začatí ruského útoku zišli v zámku blízko Paríža na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorého krajina teraz európskemu bloku predsedá.
Macron patril už skôr k lídrom presadzujúcim posilnenie spoločnej európskej obrany, pod vplyvom ruskej hrozby sa však k nemu prihlásili aj predtým skeptickejšie štáty stávkujúce predovšetkým na spoluprácu v rámci NATO.
Šéfovia štátov sa zhodli, že chcú „podstatne zvýšiť obranné výdavky s významným podielom pre investície, a sústrediť sa na strategické nedostatky“.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po rokovaní vyhlásila, že únijná exekutíva do mája pripraví analýzu slabých miest európskej obrany, kam by Únia mala investovať.
Samit podporil aj ďalší rozvoj spoločných obranných projektov členských krajín a spoločné nákupy vojenskej techniky a vybavenia.
Podľa Michela sa lídri taktiež zhodli, že poskytnú ďalších 500 miliónov eur na financovanie zbraní pre Ukrajinu. Rovnakú sumu z unijného obranného fondu už členské krajiny schválili minulý týždeň, keď sa zhodli na vôbec prvom spoločnom poskytnutí zbraní štátu, ktorý je mimo Únie.
