Pred 80 rokmi, 25. marca 1942, sa začal napĺňať tragický osud slovenských Židov. Z popradskej železničnej stanice vyšiel prvý vlak pôvodne určený pre dobytok, aby na smrť odviezol takmer tisícku dievčat vo veku okolo 20 rokov. Cieľom bol vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau.
Protižidovské opatrenia sa začali na Slovensku praktizovať hneď po tom, ako bol 14. marca 1939 vyhlásený Slovenský štát. Obmedzenia sa podobali tým v iných krajinách a 9. septembra 1941 vydala vláda takzvaný Židovský kódex, vypracovaný na základe norimberských zákonov.
Vrcholom protižidovskej politiky sa potom stali transporty. Slovenská vláda prijala nemeckú ponuku odsunúť slovenských Židov na „práce“ na východe.
„Transporty dopredu plánovali a predstavitelia slovenského štátu sa na nich dohadovali už na jeseň v roku 1941 a začali ich organizačne zabezpečovať od začiatku roku 1942. Slovenský štát ich organizoval dobrovoľne a za každého jedného deportovaného Žida platil nacistickému Nemecku 500 ríšskych mariek,“ povedal Matej Beránek z Múzea holokaustu v Seredi.
Deportačné poplatky pochádzali zo zhabaného židovského majetku a slovenskí Židia si tak vlastne „predplácali“ vlastnú smrť. Celkovo zaplatil štát 200 miliónov vtedajších slovenských korún cez clearingový účet, ktorým sa prevádzali na ríšske marky.
Prvá vlna transportov
Prvý transport vypravili z Popradu 25. marca 1942 o 20.20 h. Do vagónov určených pôvodne na prepravu dobytka prinútili nastúpiť 999 mladých žien a dievčat, prevažne zo Šarišsko-zemplínskej župy. Na druhý deň v popoludňajších hodinách dorazil vlak smrti do koncentračného tábora.
Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska, ktorá trvala až do 20. októbra toho istého roku. Počas nej vypravili 57 transportov, pričom deportovali 57 752 židovských spoluobčanov, ktorí skončili v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Prežiť sa podarilo iba stovkám z nich.
Druhá vlna deportácií slovenských Židov sa začala po okupácii Slovenska nacistickými vojskami. Prvý transport vypravili 30. septembra 1944 zo Serede. Do konca marca 1945 deportovali ďalších približne 13 500 Židov.
Desiatky tisíc obetí
Podľa odhadov zahynulo celkovo 70 000 slovenských Židov, počet príslušníkov židovskej komunity pred vojnou odhadovali na 90 000 členov.
„Táto tragédia, ktorá sa odohrala pred ôsmimi desaťročiami, predovšetkým ukázala, kam až môže vyústiť systematické a cielené prenasledovanie židovského obyvateľstva,“ dodal Beránek.
„Začalo sa to slovnými útokmi, ktoré po vzniku Slovenského štátu prerástli do oficiálnej, štátom riadenej protižidovskej politiky. Tá vyústila práve do týchto deportácií, ktoré znamenali fyzickú likvidáciu väčšiny deportovaných,“ uzavrel Beránek.
Nie všetci obyvatelia režimu vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa s protižidovskými perzekúciami súhlasili. Viac ako tri stovky Slovákov ocenili izraelským titulom Spravodlivý medzi národmi. Židovská komunita v súčasnosti na Slovensku pozostáva z asi 3 000 ľudí.
