V Mariupolskom divadle, kde sa ukrývalo viac ako 1 200 ľudí pred ruským bombardovaním, zomrelo podľa úradov pravdepodobne 300 civilistov. Miestna radnica očakáva, že oprava zdemolovaného mesta bude trvať roky.
Kým ukrajinskej armáde sa podarilo dobyť naspäť niektoré územia pri Kyjeve a odoláva v centrálnej časti, pôdu pod nohami naďalej stráca na východe.
Ako jeden z mála novinárov sa do Luhanskej oblasti, ktorú ešte ovláda Kyjev, dostal reportér Českého rozhlasu a spolupracovník RTVS Martin Dorazín.
„Obliehané mesto je v troskách, horia tam domy. To všetko sme videli z takej vyvýšeniny niekoľko kilometrov vzdialenej od najhorších miest, kam sa nedá prejsť, ale stále zostávajú civilisti,“ priblížil Dorazín v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko.
Miestni sa snažia zachrániť odrezaných civilistov
Reportér o aktuálnej humanitárnej kríze na východe Ukrajiny hovoril s miestnymi. Tí sa zúfalo snažia zachrániť civilistov, ktorí zostali v meste. Sú ukrytí v pivniciach, nevedia, čo s nimi bude a neustále počujú bombardovanie a výkriky. Na mieste chýbajú lieky a s okolím nemajú žiadne spojenie.
„Sú tu aj menšie mestečká a mestá, ale aj sídla so 100 000 obyvateľmi, ktoré majú, resp. teraz už skôr mali významnú priemyselnú infraštruktúru,“ uviedol český reportér.
Na mieste hovoril s vojenským predstaviteľom, ktorý povedal, že niektoré z dedín a miest už prakticky neexistujú. Na ich územie sa už nedá vstúpiť. Práve preto tam bolo aj málo novinárov.
Do oblasti už nechodia ani novinári
„Väčšina novinárov sa zdržuje na západe Ukrajiny či v Kyjeve, do týchto oblastí ani nechodia. Nie preto, že by to bolo nebezpečné – také je to všade. Je to ale veľmi ďaleko – ísť na východ Ukrajiny cez milión kontrolných stanovíšť je cesta na niekoľko dní.,“ uviedol Dorazín.
„Počas nej nemôžete pracovať, musíte rešpektovať zákaz vychádzania, takže pred zotmením je potrebné sa niekde zastaviť, prenocovať a ísť ďalej. Z tohto dôvodu prichádza z tých oblastí veľmi málo informácií,“ skonštatoval.
Dorazín pri Mariupole využil ponuku miestnych ľudí, ktorí sa dokonale vyznajú v oblasti a dostal sa tam ako jediný novinár, ktorý tam od začiatku najhorších udalostí bol.
„Ani nám sa nepodarilo dostať tam, kde to je najhoršie, pretože tam už človek veľmi riskuje, že sa odtiaľ nemusí vrátiť. Hovorili sme s utečencami, ktorí bývajú v zariadeniach mestských komunálnych služieb. Sú to domy, ktoré postavili ešte za Sovietskeho zväzu a majú dokonca protiatómové kryty. Sú to strašné veci, keď sa vám na konci rozhovoru statný muž rozplače s tým, že jeho dom a jeho život už neexistujú,“ ukončil Dorazín.
