Pri havárii poľského vládneho lietadla, ktoré sa zrútilo pri nevydarenom pokuse o pristátie na letisku v ruskom Smolensku, zahynulo všetkých 96 osôb na palube. Medzi obeťami bol aj vtedajší poľský prezident Lech Kaczyňski a jeho manželka Maria. Od leteckého nešťastia uplynulo v nedeľu (10. 4.) 12 rokov.
Okrem prezidentského páru bolo na palube lietadla množstvo významných predstaviteľov Poľska. Boli medzi nimi členovia ústredných štátnych orgánov, parlamentu, predstavitelia poľskej armády a cirkvi, poradcovia prezidenta a ďalšie osobnosti politického a spoločenského života.
Delegácia smerovala do ruskej Katyne, kde si chcela uctiť pamiatku viac ako 20 000 dôstojníkov poľskej armády, kňazov a intelektuálov, ktorých popravili v Katynskom lese v roku 1940 sovietske bezpečnostné orgány. Lietadlo viezlo aj rodiny obetí katynskej tragédie.
Letecké nešťastie vyšetrovali nezávisle na sebe obidve zainteresované krajiny – Poľsko i Rusko. Vyšetrovanie však sprevádzala počas uplynulých rokov vzájomná nedôvera a obviňovanie a aj preto sú príčiny pádu lietadla dodnes predmetom špekulácií.
Kaczyňski viní Rusov
Predseda vládnucej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kacziňski, brat zosnulého prezidenta, v nedeľu pri príležitosti 12. výročia tragédie povedal, že lietadlo sa zrútilo dôsledkom útoku.
Kaczyňski v príhovore povedal, že má „úplnú a overenú odpoveď z viacerých zdrojov vrátane zahraničných“, pokiaľ ide o príčinu zrútenia lietadla. Bližšie podrobnosti o týchto zdrojoch ani o tom, aké dôkazy majú, neposkytol. Vyhlásil však, že tieto informácie zverejnia „čoskoro“.
Pripustil, že stále neidentifikovali „tých, ktorí urobili rozhodnutie, a tých, ktorí ho vykonali“. Podľa jeho slov ide o osoby „v Poľsku, ale predovšetkým v Rusku“. Opýtal sa tiež, kto „profitoval z tohto zločinu“, a spomenul politiku svojho brata nepriateľskú k Moskve, napísala AFP.
Nezávislé vyšetrovania
Ešte v deň havárie vymenoval vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev vládnu komisiu na vyšetrenie príčin tragédie na čele s premiérom Vladimirom Putinom.
Ruskí vyšetrovatelia publikovali svoje závery 12. januára 2011. Príčinou havárie boli podľa nich chyby pilotov, ktorí sa v zlých poveternostných podmienkach napriek upozorneniam pokúsili na letisku pristáť.
Letisko Severnyj pri Smolensku pritom nedisponovalo najmodernejším navigačným systémom, ktorý by umožňoval pristátie v podmienkach zlej viditeľnosti.
„V zlom počasí sme posádke poradili, aby pristála na inom letisku. Odmietla,“ povedal riaditeľ letovej prevádzky v Smolensku Pavel Pljusnin. Stroj však v hustej hmle pristávací manéver nezvládol a po zachytení brezy sa roztrieštil pri dopade pred štartovacou dráhou.
Jaroslaw Kaczyňski ešte v ten istý deň vyjadril ostrý nesúhlas s oficiálnou správou.
Poľská strana
Z dlho očakávanej správy poľskej vládnej komisie, ktorú zverejnili 29. júla 2011, vyplynulo, že pád lietadla spôsobili nielen chyby a nedostatočný výcvik poľských pilotov pokúšajúcich sa o pristátie v hustej hmle.
Poukázali tiež na zlé osvetlenie pristávacej dráhy a nesprávne i mätúce pokyny ruských dispečerov. Ruská strana tieto tvrdenia odmietla.
Po parlamentných voľbách v roku 2015, ktoré vyhrala PiS na čele s Kaczyňskim, začali v Poľsku silnieť hlasy požadujúce obnovenie vyšetrovania leteckej havárie pri Smolensku.
Stalo sa tak vo februári 2016, pričom výsledky predchádzajúcej vládnej vyšetrovacej komisie v apríli 2018 anulovali.
Podľa správy expertov novej poľskej vládnej komisie z apríla 2018 k deštrukcii lietadla došlo po explóziách ešte vo vzduchu a nie na zemi po kolízii so stromom.
Podozriví dispečeri
V roku 2020 poľská prokuratúra požiadala okresný súd vo Varšave o vydanie zatykača na troch dispečerov zo smolenského letiska.
Podľa novej analýzy dôkazov prokurátor zistil, že rádiolokačný systém, ktorý na letisku používali na riadenie letovej prevádzky, nefungoval. Lietadlo zmizlo dispečerom z monitorov, v dôsledku čoho bola väčšina informácií, ktoré posádke lietadla poslali späť, nepresná.
Trojica dispečerov sa však aj napriek tomu, že o tomto probléme a možnej tragédii vedela, rozhodla umožniť lietadlu zostúpiť a uskutočniť pristávací manéver, čím zámerne spôsobila leteckú katastrofu.
Po analýze hlasových záznamov medzi lietadlom a riadiacou vežou sa prokurátor v apríli 2017 rozhodol zmeniť obvinenie týchto troch mužov z neúmyselného spôsobenia nehody na úmyselné.
Vrak odmietli vydať
Poľsko od leteckej tragédie viackrát požiadalo Rusko o vydanie trosiek vládneho špeciálu Tupolev T-154M, no stále sa nedočkalo.
„Nijaká norma medzinárodného práva nedáva dôvody na to, aby si Rusko ponechalo majetok Poľska,“ písalo sa v stanovisku rezortu poľskej diplomacie.
Poľskí vyšetrovatelia boli od roku 2010 v Rusku niekoľkokrát, aby si obhliadli úlomky lietadla. Podľa Putina sleduje obnovenie vyšetrovania pádu lietadla pri Smolensku výlučne politické ciele.
Ani 12 rokov od osudného dňa nie je vyšetrovanie leteckej havárie definitívne ukončené. Tragédia prezidentského špeciálu pri Smolensku stále rozdeľuje poľskú spoločnosť a zaťažuje vzťahy medzi Moskvou a Varšavou.
