Charizmatickú umelkyňu Stellu Zázvorkovú si mnohí pamätajú z filmov, ktoré sa stali súčasťou zlatého fondu kinematografie. Vo štvrtok (14. 4.) uplynulo 100 rokov od jej narodenia.
Medzi jej najznámejšie filmy patria Anděl na horách (1955), Co je doma, to se počítá, pánové (1980), Jak utopit dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) alebo Pelíšky (1999).
Jej herecké úlohy boli obdarené výrazným temperamentom a elánom. I keď mala veľké nadanie pre dramatické kreácie, preslávila sa ako jedna z najväčších českých komičiek 20. storočia.
Herecké začiatky
Stella Zázvorková sa narodila 14. apríla 1922 v Prahe vo vtedajšom Československu do umeleckej rodiny uznávaného architekta a módnej návrhárky.
Prvé umelecké prejavy si budúca stálica českej divadelnej scény cibrila v hereckej škole Emila Františka Buriana ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny.
Neskôr hrávala v Pražskom detskom divadle Míly Mellanovej a v 40. rokoch minulého storočia sa objavovala na pódiu legendárneho divadla Větrník. V rokoch 1945-1948 pôsobila v Divadle satiry, potom v Realistickom divadle a v Armádnom umeleckom súbore.
V roku 1955 ju do Divadla ABC angažoval Jan Werich. Městská divadla pražská sa stali domovom pre Zázvorkovú v rokoch 1962-1993.
Univerzálna herečka
Desaťročia patrila k najobsadzovanejším herečkám v desiatkach filmov najlepších českých filmových a televíznych režisérov.
Bola nezabudnuteľnou a neprehliadnuteľnou kolegyňou takých umelcov, akými boli jej bývalý manžel Miloš Kopecký, Lubomír Lipský, Josef Bek, Jiří Sovák, Vlastimil Brodský či Vladimír Menšík.
Herecká škála Zázvorkovej bola vskutku obdivuhodná. Od začiatku svojej divadelnej kariéry hrala úlohy energických žien, pôsobila pritom prevažne v komediálnom repertoári.
Na javisku sa udomácnila ako predstaviteľka svojráznych ľudových typov, prostorekých a hašterivých žien, domovníčok, ale aj láskavých mamičiek a babičiek.
Bola poprednou rozhlasovou komičkou a vynikajúcou rozprávačkou humorných príbehov a vtipov. Pri stvárnení postáv rada využívala aj svoj plnoštíhly vzhľad a pokiaľ to text dovoľoval, vždy do neho vložila niečo zo svojej životnej múdrosti a skúseností.
K najúspešnejším filmom Stelly Zázvorkovej patria nepochybne komédie a veselohry napríklad Tři chlapi v chalupě (1963), Mezi námi zloději (1963), Ženy v ofsajdu (1971), Pane, vy jste vdova (1970), Zítra to roztočíme, drahoušku…! (1976), Což takhle dát si špenát (1977) alebo Pelíšky (1999).
Tragédia v súkromí
Zázvorková bola vydatá iba raz, a to za svojho hereckého kolegu Miloša Kopeckého. Zobrali sa v roku 1946, narodila sa im dcéra Jana, ale ich manželstvo vydržalo iba rok. Dospievajúce dievča malo pocit, že jej vyťažení rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť, a niekoľkokrát sa preto pokúsilo o samovraždu, aby na seba upútalo pozornosť.
Posledný pokus sa však skončil tragicky. Pätnásťročná Jana si doma pustila plyn, ale keďže vedela, kedy sa jej mama vracia z divadla, načasovala to tak, aby ju našla ešte živú. Zázvorková sa však zarozprávala pred domom s herečkou a kamarátkou Natašou Gollovou, takže dcéru sa jej už nepodarilo zachrániť.
Ocenenia a úspechy
Výborný výkon ocenený nomináciou na Českého leva (1996) podala v oscarovom filme Kolja (1996). Zažiarila i v cenami ovenčenom tragikomickom príbehu Babí léto (2001), ktorý jej vyniesol Českého leva (2001) za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe.
Svoj komediálny talent herečka naplno využila nielen v televíznej zábave, ale aj v rozhlasových skečoch. Široké detské publikum si získala v rozprávkových filmoch o Arabele.
Jej herecká kreácia v jednoaktovke Antona Pavloviča Čechova Medveď spolu s Janom Werichom patrí medzi klasické diela Českej televízie.
Počas svojho života získala Zázvorková mnoho ocenení. V roku 2000 dostala Cenu Thálie za celoživotné dielo v oblasti činohry, v roku 2003 Čestnú cenu ankety Týtý a v roku 2004 druhého Českého leva za dlhodobý umelecký prínos českému filmu.
Jej umelecká cesta sa zavŕšila úlohou vo filme Hrubeš a Mareš sú kamarádi do deště (2005). Stella Zázvorková zomrela 18. mája 2005 v Prahe vo veku 83 rokov.
