Britský prírodovedec, zakladateľ modernej biológie, autor mnohých významných objavov v biológii, geológii a paleontológii Charles Darwin zomrel pred 140 rokmi.
Charles Darwin sa preslávil najmä knihou O pôvode druhov (On the Origin of Species). V nej formuloval evolučnú teóriu ako myšlienku, podľa ktorej princíp prežitia a vývinu všetkého živého spočíva v prirodzenom výbere, teda v lepšom prispôsobení sa podmienkam, v ktorých rastliny, živočíchy, ale aj človek žijú.
Vo svojom dnes už slávnom diele poukázal na to, že evolúcia je základným vedeckým vysvetlením biodiverzity života na Zemi.
Záujem aj kritika cirkvi
Darwinova teória sa, samozrejme, stretla nielen so značným záujmom, ale aj s veľkou vlnou nesúhlasu. Ešte aj dnes ju niektoré, predovšetkým kresťanské, kruhy odmietajú.
Umiernenejší kritici Darwinovej evolučnej teórie hovoria o kreacionizme, alebo o teistickej evolúcii či evolučnom kreacionizme. Podľa nich je klasické náboženské učenie v súlade s vedeckým poňatím biologickej evolúcie.
Charles Darwin sa narodil 12. februára 1809 v Shrewsbury v Spojenom kráľovstve. K prírodným vedám nemal budúci tvorca evolučnej teórie ďaleko.
Jeho starý otec Erasmus Darwin, ale aj otec Robert Waring Darwin boli totiž lekári. Aj preto začal Charles Darwin študovať medicínu na univerzite v Edinburghu, kde na tú dobu prevládala asi najprogresívnejšia vedecká atmosféra vo vtedajšom Spojenom kráľovstve.
Študoval teológiu
Mladý Darwin sa v tomto intelektuálne podnetnom prostredí naučil veľmi veľa o prírode, ale dosť málo o medicíne. Nemal totiž rád anatómiu a práca v pitevni mu spôsobovala veľkú nevoľnosť. A tak po dvoch rokoch v roku 1828 odišiel študovať paradoxne teológiu na Cambridgeskú univerzitu.
Tu mal na Darwina veľký vplyv profesor John Henslow, ktorý ho priviedol ku geológii a botanike. A práve na príhovor profesora sa 22-ročný Darwin stal členom expedície na lodi Beagle. Vďaka plavbe okolo sveta sa začala postupne rodiť aj teória, ktorá významne zmenila prírodne vedy.
Plavba na lodi sa z plánovaných dvoch rokov pretiahla na päť. Darwinovi však umožnila overiť si poznatky nadobudnuté teoretickým štúdiom.
Počas rôznych zastávok na exotických miestach pozoroval rôznosť druhov živočíchov a rastlín a oboznamoval sa aj s fosíliami, ktoré na pevnine objavil.
Aj na základe ich štúdia začal nadobúdať presvedčenie, že živočíšne druhy sa časom menia a niektoré vymierajú.
Na svoje objavy neprišiel rýchlo ani spontánne
Na svoje objavy neprišiel rýchlo ani spontánne. Darwinovi životopisci a biológovia upozorňujú, že v tom čase netušil, že na Galapágoch pozoroval práve legendárne pinky, ktoré potvrdzovali jeho teóriu evolúcie a prirodzeného výberu.
Až ornitológ John Gould mu ozrejmil, že vtáky z Galapág sú práve pinky, ktoré sa dokázali prispôsobiť podmienkam na ostrovoch.
Paleontológ Richard Owen mu zasa objasnil, že skameneliny, ktoré si doviezol, nie sú vyhynutými druhmi, ale predkami mravčiara, pásavca či lamy.
Pokým sa Charles Darwin dopracoval k svoje prevratnej teórii, venoval sa dlhé roky katalogizovaniu privezených prírodnín, poctivému triedeniu zápiskov a konzultáciám s inými vedcami. Až na základe doslova mravčej práce dospel postupne k evolučnej teórii, vysvetľujúcej vznik a vývoj života na Zemi.
Svoje poznatky zhrnul v knihe O pôvode druhov, ktorá vyšla v roku 1859. Na tú dobu rekordných 1 250 výtlačkov sa veľmi rýchlo vypredalo. Úspech zaznamenalo aj druhé vydanie z roku 1860.
Jeho teóriu odmietali aj vedci
Darwinove vysvetlenia však do veľkej miery šokovali aj značnú časť vtedajšej viktoriánskej spoločnosti. Tá odmietala najmä teóriu, že ľudia aj živočíchy majú spoločných predkov. Cirkev bola pobúrená, že spochybňuje stvorenie – svet ako Božie dielo. Opozícia v radoch vedcov zasa Darwinovi vyčítala, že jeho teória sa nedá dokázať.
Systematicky pracujúci vedec Charles Darwin sa nevzdal a v ďalšej knihe s názvom O pôvode človeka (1871) poukazoval na to, že predkov človeka treba hľadať vo svete zvierat. Tvrdil, že človek a ľudoop mali spoločného predka.
Charles Darwin do svojej smrti 19. apríla v roku 1882 pokračoval vo vydávaní diel o biológii, zoológii a botanike. Zomrel vo veku 73 rokov v Downe v Anglicku. Pochovaný je vo Westminsterskom opátstve.