Taliansko-americký biológ a virológ Renato Dulbecco, ktorý sa stal nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu z roku 1975, zomrel pred desiatimi rokmi.
Narodil sa 22. februára 1914 v talianskom meste Catanzaro. Vyštudoval medicínu na turínskej univerzite, jeho spolužiakmi boli aj dvaja ďalší neskorší držitelia Nobelovej ceny, Salvador Luria a Rita Levi-Montalcini. Po získaní diplomu ostal pracovať na univerzite.
Počas druhej svetovej vojny bojoval v radoch talianskej armády vo Francúzsku a na východnom fronte, ale po vstupe Nemcov do Talianska prešiel k partizánom a zapojil sa do protifašistického odboja. Po oslobodení sa krátko venoval politike, ale rýchlo sa vrátil k vede.
Kolega ho prehovoril na odchod do USA
Ako píše portál Britannica, v roku 1946 ho navštívil v Taliansku Luria a prehovoril ho k odchodu do USA. Odišiel tam v roku 1947, pracoval najprv v Luriovom laboratóriu v Indiane a neskôr v tíme Maxa Delbrücka na California Institute of Technology.
V roku 1953 sa Dulbecco stal občanom USA. Bol členom Salkovho inštitútu pre biologické štúdie v La Jolla v Kalifornii (1963 – 1972) a vrátil sa tam aj v roku 1977 ako významný profesor výskumu po tom, čo päť rokov pôsobil ako riaditeľ Imperial Cancer Research Fund v Londýne.
V roku 1975 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objavy týkajúce sa interakcie medzi nádorovými vírusmi a genetickým materiálom bunky.
Výskum nádorových vírusov
Počas svojho druhého pôsobenia v Salkovom inštitúte pôsobil aj na lekárskej fakulte Kalifornskej univerzity v San Diegu (1977 – 1981). V rokoch 1988 až 1992 pôsobil najskôr ako dočasný a potom ako riadny prezident Salkovho inštitútu.
Dulbecco spolu s biologičkou Marguerite Vogt boli priekopníkmi pestovania živočíšnych vírusov a skúmali, ako určité vírusy získavajú kontrolu nad bunkami, ktoré infikujú.
Objavili, že polyomavírus, ktorý vytvára nádory u myší, vkladá svoju DNA do DNA hostiteľskej bunky. Bunka potom prechádza transformáciou na rakovinovú bunku, pričom reprodukuje vírusovú DNA spolu so svojou vlastnou a produkuje viac rakovinových buniek. Dulbecco zistil, že ľudské rakoviny by mohli byť spôsobené podobnou reprodukciou cudzích fragmentov DNA.
Dulbecco zomrel 19. februára 2012 v Kalifornii vo veku 97 rokov.
