Charakteristickou črtou žánrovo pestrej literárnej tvorby Tomáša Janovica je vycibrený zmysel pre humor a satiru. Básnik, aforista, textár piesní, autor kníh pre deti sa v nedeľu (22. 5.) dožíva jubilejných 85 rokov.
Tomáš Janovic sa narodil 22. mája 1937 v Bratislave. V rokoch 1955 až 1960 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil do redakcie satirického časopisu Roháč. Tam sa prejavil jeho aforistický talent, ktorý naplno rozvinul v neskorších epigramoch a aforizmoch.
V redakcii Roháč pracoval s krátkou prestávkou. V rokoch 1969 a 1970 bol dramaturgom bratislavského Divadla na korze – do roku 1992. Odvtedy sa venuje literárnej tvorbe v slobodnom povolaní, určitý čas bol hovorcom Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA).
Knižný debut
Knižne debutoval v roku 1959 básnickou zbierkou Život je biely holub, po vydaní ktorej sa preorientoval na tvorbu humoristicko-satirických žánrov.
Vycibrený zmysel pre humor a satiru prejavil v dielach Epigramatika (1962), Podpisy analfabetov (1965), Posledná večera (1969), Óda po zet (1983), Ko(z)mické piesne (1986), Čítanie z ruky (1988), Stokrát o láske (1989), Moje najmilšie hriechy (1991), Smutné anekdoty (1993), Najsmutnejšie anekdoty (1995) či Ruka majstra (1997).
Tieto knihy sú zbierkami aforizmov, anekdot, reflexívnych básní, epigramov, veršovaných i neveršovaných bájok, humoresiek, satirických próz či dialógov.
Spolu so spisovateľom Pavlom Vilikovským vydal satirické verše a krátke prózy. Išlo o Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov (1998).
Zo spolupráce s Milanom Lasicom vzišla kniha aforizmov Zoči-voči (1999). Z piesňových textov zostavil zbierky A predsa sa krúti (1975) či Piesne o ničom (1989), ktorá vznikla opäť spoločne s Lasicom. Scenáristicky sa podieľal na zábavných reláciách ako Prvoaprílový magazín (1972), Soľ zeme (1975), A predsa sa krúti (1976).
Humor a satira aj v detskej literatúre
Hravo a humorne sa prostredníctvom básničiek, rozprávok či krátkych poviedok prihováral aj detskému čitateľovi, pre ktorého vydal knihy ako O cestovaní nosa Dlhonosa z paneláku na Island (1965), Zakopol som o kalamár (1973), Rozprávkové varechy (1975), Zvieratká na dvore (1975), Dín a Dán (1977), Drevený tato (1979), Drevený tato a jeho rozprávkové varechy (1982), Tristošesťdesiatpäť rozprávok a básničiek (1992), Veselá knižka do prvej lavice (2001) či Zažmúr očká (2016).
Dospelému čitateľovi v poslednom období venoval diela ako napríklad Nikoho nezabije (2003), Maj ma rád (2005), Neber to osobne! (2009), Pinkanie (2012), Jajkele sa rozpráva s Bohom (2014), Jajkele medzi nami (2021).
Originálnu tvorbu Tomáša Janovica ocenili dvoma cenami vydavateľstva Mladé letá (1979, 1980), dvoma cenami Zväzu slovenských spisovateľov (1982, 1983), zápismi na Čestnú listinu IBBY (1984) a na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena (1985), Cenou Dominika Tatarku (2005).
Dobrý priateľ Janovica Kornel Földvári, sa raz vyjadril, že intuitívne cíti, že Janovic je autorom európskeho rangu. Len, bohužiaľ, naráža na limity literatúry, z ktorej pochádza, uviedol podľa Slovenského rozhlasu.
V januári 2017 mu vtedajší prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literatúry a audiovizuálnej tvorby.
