Opičie kiahne (monkeypox) sú zriedkavé vírusové ochorenie, ktorého prejavy sú podobné ľudským kiahňam, ale zvyčajne s miernejšími prejavmi.
Názov dostali podľa opice makak, u ktorej vírus prvýkrát objavili koncom 50. rokov 20. storočia vo výskumnej stanici. Hostiteľom tohto ochorenia sú však skôr hlodavce a ďalšie malé cicavce.
Prvý prípad opičích kiahní u človeka popísali v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike. Choroba sa vyskytuje najčastejšie na západe a v strede Afriky.
Do iných krajín sa vírus šíri cestovaním alebo ako nákaza od zvieraťa importovaného z Afriky. Počet prípadov v západnej Afrike sa v poslednom desaťročí zvyšoval.
Nie sú to ovčie kiahne
Opičie kiahne spôsobujú vírusy čeľade Poxviridae z rodu Orthopoxvirus. Do tohto rodu patrí ešte variola (pravé kiahne, ktoré sa vďaka očkovaniu eradikovali a už sa nevyskytujú), vírus vakcínie (používaný ako očkovanie proti variole) a vírus kravských kiahní.
Tieto poxvírusy nemajú virologicky nič spoločné s ovčími kiahňami (varicelou), ktoré spôsobuje iný vírus a podobajú sa len klinickými prejavmi – teda vyrážkou so zakalenými pľuzgierikmi.
Západoafrický kmeň monkeypox sa spája s menej závažným priebehom a nižším rizikom medziľudského prenosu, pri stredoafrickom kmeni, naopak, pozorujú závažnejší priebeh a významnejší medziľudský prenos.
Táto choroba nemá zvyčajne vážny priebeh. Inkubačná doba je 14 až 21 dní a infekcia môže prebiehať bez príznakov, medzi ktoré patrí napríklad horúčka, bolesti hlavy a svalov.
Za jeden až tri dni od začiatku horúčiek sa objavuje vyrážka. Tá začína na tvári alebo trupe a šíri sa postupne na ďalšie časti tela vrátane dlaní a plôch. Choroba trvá dva až štyri týždne bez toho, aby chorý musel dodržiavať špecifickú liečbu.
Mortalita opičích kiahní sa veľmi rôzni, nepresahuje ale 10 percent infikovaných. V minulosti sa preukázalo, že očkovanie proti kiahňam má účinnosť až 85 % tiež v prípade opičích kiahní. V Afrike sa uvádza úmrtnosť až 10 percent.
Šírenie vírusu a nutnosť izolácie
Vírus sa prenáša na človeka pohryznutím, škrabnutím či priamym kontaktom s krvou infikovaných živočíchov (najmä hlodavcov). Šíria sa aj vzduchom či telesnými tekutinami infikovaných osôb. Nákaza ľudí navzájom je však menej častá.
Vyrážka má postupne niekoľko fáz: fliačiky, pupienky, pľuzgieriky, pľuzgieriky so zakaleným obsahom a chrasty. Pre ovčie kiahne je, naopak, typické, že vyrážka je na tele v rôznych fázach zároveň. Monkeypox môže spôsobiť zväčšenie lymfatických uzlín.
Choroba sa lieči len podporne, pri ťažkých priebehoch sa experimentálne používajú antivirotiká. Medzi preventívne opatrenia patria obmedzenie kontaktu so zvieratami a očkovanie vakcínou proti pravým kiahňam.
Pri podozrení na túto chorobu sa musí pacient izolovať a chodia k nemu zdravotníci v osobných ochranných pomôckach, ako v prípade covidu.
V roku 2003 popísali výskyt 47 prípadov opičích kiahní vo viacerých štátoch USA. Príčinou bol dovoz infikovaných zvierat z Ghany, od ktorých sa infikovali americké svište prériové, ktoré sa chovajú aj ako domáce zvieratá. Nikto z infikovaných vtedy nezomrel.
Aktuálne sa prvý prípad opičích kiahní objavil začiatkom mája v Spojenom kráľovstve. Odvtedy ho potvrdili vo viacerých európskych krajinách vrátane Portugalska, Španielska, Švédska, Talianska, Nemecka, Belgicka, Francúzska či Nemecka, ale aj v USA, Kanade, Austrálii a Izraeli.
