Od dohody, ktorú 27. mája 1997 v Paríži podpísali najvyšší predstavitelia NATO a ruský prezident Boris Jelcin, uplynulo 25 rokov. Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti okrem iného predpokladal vytvorenie spoločnej Rady, ktorá umožnila Rusku zapájať sa do rozhodovania NATO. Tiež otvoril cestu k rozšíreniu NATO na východ.
Šestnásťstranový dokument podpísali na slávnostnom ceremoniáli v Elyzejskom paláci prezident Jelcin, vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana a 16 šéfov štátov a vlád krajín Severoatlantickej aliancie vrátane amerického prezidenta Billa Clintona.
V Zakladajúcom akte dve strany súhlasili, že ,,v súčasnom a očakávanom bezpečnostnom prostredí bude Aliancia uskutočňovať svoju kolektívnu bezpečnosť a iné misie skôr zabezpečením nevyhnutnej interoperability, integrácie a spôsobilosti posilniť sa než dodatočným permanentným rozmiestňovaním významných bojových síl“.
Jelcin prekvapil s vyhlásením o jadrových zbraniach
Účastníkov ceremoniálu Jelcin prekvapil improvizovaným vyhlásením, že Rusko demontuje jadrové hlavice zo všetkých rakiet namierených proti krajinám NATO. Rozhodnutie Jelcin však viac nespresnil. Jeho hovorca Sergej Jastržembskij potom uviedol, že v budúcnosti „môže nastať situácia, keď jadrové hlavice (ruských rakiet) budú demontované“.
Jelcinovo vyhlásenie podľa neho znamenalo, že tieto hlavice nebudú namierené na krajiny, ktorých najvyšší predstavitelia podpísali dohodu. Jelcin v prejave pred podpisom zdôraznil, že Rusko je naďalej proti rozširovaniu NATO.
Vyjadril ale uspokojenie nad tým, že sa NATO v dohode zaviazalo nerozmiestňovať jadrové zbrane na území prípadných nových členov NATO v strednej a východnej Európe. Uviedol, že spolupráca medzi Ruskom a NATO sa bude rozširovať a prehlbovať.
Spolupráca v oblasti terorizmu
Rada Rusko-NATO vznikla podpisom príslušnej zmluvy na vojenskej základni Pratica di Mare pri Ríme 28. mája 2002 a postavila vzťahy medzi Moskvou a Alianciou na úplne nové základy, ktoré sa začali budovať vzápätí po teroristických útokoch na USA z 11. septembra.
Dva dni po útokoch stály spoločný výbor NATO-Rusko schválil vyhlásenie odsudzujúce tieto útoky a vyjadril odhodlanie bojovať spoločne s hrozbami terorizmu. O mesiac neskôr schválili prvý akčný plán spolupráce. Ten zdôrazňoval nutnosť užšej kooperácie NATO a Ruska v záujme konfrontácie s novými bezpečnostnými úlohami.
Činnosť Rady sa utlmila po ruskej anexii ukrajinského Krymu a vypuknutí bojov medzi proruskými separatistami podporovanými Moskvou a ukrajinskou armádou na východe Ukrajiny v roku 2014.
Rada NATO-Rusko sa naposledy zišla tento rok v januári po viac ako dvoch rokoch. Štvorhodinové stretnutie v Bruseli ukázalo, aké dramaticky odlišné sú predstavy oboch aktérov o Ukrajine, ktorú Rusko 24. februára napadlo.
Situácia v roku 2022
Rozširovanie NATO niesla Moskva s veľkou nevôľou a vnímala ho ako ohrozenie. NATO sa v roku 1999 rozšírilo o ČR, Poľsko a Maďarsko, v roku 2004 o Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko a Slovensko.
V roku 2009 aj o Chorvátsko a Albánsko a v roku 2017 o Čiernu Horu. V súčasnosti NATO združuje 30 krajín a pokračuje v politike „otvorených dverí“.
Pod vplyvom niektorých západoeurópskych krajín, obávajúcich sa zhoršenia vzťahov s Ruskom, NATO v roku 2008 na samite v Bukurešti vyradila Ukrajinu a Gruzínsko z Akčného plánu členstva (MAP).
Aliancia však opakovane vyhlásila, že v budúcnosti sa Ukrajina a Gruzínsko členmi NATO môžu stať. Po ruskej invázii na Ukrajinu o členstvo v NATO požiadali Švédsko a Fínsko. Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj už v polovici marca oznámil, že si je vedomý toho, že jeho krajina sa nestane členom NATO.
