Divadelné dosky a koncertné pódiá – to boli dve domény, medzi ktoré delil Ivan Krajíček svoj nesporný umelecký talent. Bol všestranným umelcom – herec, spevák, režisér, moderátor, konferencier a zabávač.
Zanechal množstvo diel, ktoré aj dnes vylúdia na tvári úsmev či pobavia, a to vrátane na jeho spoluprácu s Oldom Hlaváčkom a ich Hostinec pod gaštanom.
V nedeľu (5. 6.) uplynulo 25 rokov od úmrtia Ivana Krajíčka, meno ktorého sa nerozlučne spája s takými populárnymi programami ako Repete či Vtipnejší vyhráva.
Ivan Krajíček sa narodil 24. mája 1940 v Žiline. V roku 1945 ho rodičia prihlásili v rodnom meste do ľudovej školy umenia, kde sa učil hrať na husliach a vzdelával sa aj v teoretickej hudobnej výchove. Neskôr sa popritom venoval aj spevu.
Po maturite v Trenčíne študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pravidelne začal spievať počas vojenskej služby vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku.
Divadelné dosky
V roku 1963 nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna. Začínal v činohre, ale potom prešiel do operetného súboru, v ktorom sa stal ako sólista jeho prvou hviezdou. Od roku 1975 bol v slobodnom povolaní.
Ivan Krajíček, pedant a workoholik, stál za mnohými úspešnými projektmi. Pracoval v neuveriteľnom nasadení – aj na dovolenky chodieval s kufrom plným papierov, novín a s písacím strojom. Ak nepracoval dva dni, cítil sa nesvoj.
Vianoce trávil pravidelne vo Vysokých Tatrách a personál jeho rodinu vítal 23. decembra vetou: „Vianoce sa už začali, Krajíčkovci idú!“
V 70. rokoch patril Ivan Krajíček medzi najobľúbenejších slovenských spevákov, známe boli piesne ako napríklad Svetová sláva, Mama, Oči čierne či duety Cesta do neba a Nočná ruža, ktoré naspieval so Zorou Kolínskou.
Hral vo viacerých operetných a muzikálových predstaveniach. Predstavil sa napríklad v úlohe reportéra Filipa Plafóna v Modrej ruži, zahral si tovariša Flóriša Stacha v Hrnčiarskom bále, Riffa vo West Side Story alebo Chlestakova v Revízorovi, kde stál po boku Karola Čálika.
Za postavu Kornelia v muzikáli Hello Dolly! dostal na festivale v Karlových Varoch cenu za herecký výkon.
Ivan Krajíček bol režisérom aj prvého slovenského pôvodného muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal na Novej scéne premiéru 8. októbra 1977.
Televízny fenomén
Spolu s Oldom Hlaváčkom vytvorili úspešnú dvojicu. Ich kabaretné programy najskôr bavili poslucháčov Slovenského rozhlasu, ktorí si ich pamätajú najmä ako dvojicu gazdov v Hostinci pod gaštanom.
Neskôr spolu prešli do televízie, kde sa bez nich nezaobišiel takmer žiadny galavečer či Silvester. Úspech žali aj s televíznou reláciou Vtipnejší vyhráva, ktorá vychádzala z divákmi zaslaných vtipov.
Prvým hudobným programom, ktorý začal Ivan Krajíček moderovať v Slovenskej televízii, bola Diskotéka pre starších a pokročilých, ktorá neskôr zmenila názov a vznikla obľúbená relácia Smiem prosiť?
Nezabudnuteľným programom, s ktorým Krajíček prišiel, bola mimoriadne obľúbená televízna relácia Repete. V nej divákom pripomínal takmer zabudnuté, no stále svieže pesničky i ich interpretov.
„Čo bolo dobré, to stále dobré je, vráti nám radosť, urobí mladosť a koho treba, toho zahreje,“ znela úvodná pieseň populárnej hudobno-zábavnej relácie Repete, do ktorej prišlo v prvom kole 16 000 korešpondenčných lístkov divákov hlasujúcich za najobľúbenejšiu pesničku.
V roku 1993 sa toto číslo vyšplhalo na rekordných 180 000 hlasov. Posledný diel Ivan Krajíček odmoderoval vo februári 1997. V relácii istý čas pokračovala Zora Kolínska.
Koniec kariéry
Všestrannosť Krajíčkovho talentu dokresľuje aj niekoľko desiatok filmov a televíznych adaptácií divadelných hier, v ktorých si zahral. Za všetky možno spomenúť Šesť postáv hľadá autora (1964), Čaj u pána senátora (1967), Krajíček sa objavil aj v legendárnom vojnovom filme Nebeskí jazdci (1968).
Diváci ho mohli vidieť tiež v obľúbenej „tatranskej“ komédii Stratená dolina (1976). Pod dvadsaťsedem televíznych diel sa podpísal aj ako režisér – vrátane rozprávky Figliar Sťopka či detského seriálu My sme malí muzikanti.
Vo februári 1997 sa Ivan Krajíček úplne stiahol z verejného života. Onedlho na to zomrel po ťažkej chorobe 5. júna 1997 v Bratislave vo veku päťdesiatsedem rokov.
