Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila návrh protiinflačného balíka do parlamentu. Vetuje opatrenia, ktoré majú začať platiť od januára budúceho roka. Argumentuje, že pri nich nebol dôvod na využitie skráteného legislatívneho konania.
Ak poslanci jej veto prelomia, prezidentka sa obráti na Ústavný súd.
Zákon o rokovacom poriadku vymedzuje podmienky pre skrátené legislatívne konanie, v rámci ktorého možno určitý zákon prijať aj v priebehu niekoľkých hodín.
Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave upozornil, že podmienkou na to je existencia mimoriadnych okolností, teda takých, čo nastali náhle, neočakávane.
„Pri takomto chápaní mimoriadnych okolností môžeme konštatovať, že podmienky pre skrátené legislatívne konanie splnené neboli,“ vysvetlil. To je podľa neho preukázané pri tých častiach zákona, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2023.
Prezidentka však nevetuje tie ustanovenia, ktoré majú začať platiť od 1. júla tohto roka. „Čítam to tak, že je to začiatok vytvárania si pozície v konaní pred Ústavným súdom. Ústavný súd bol totiž vo svojej histórii k porušeniam pravidiel legislatívneho procesu pomerne zhovievavý,“ vysvetlil Bujňák v diskusii K veci na Rádiu Slovensko.
Rozhodnutie Ústavného súdu by mohlo odstrániť právnu neistotu
Bujňák poznamenal, že ak má Ústavný súd v tejto veci zmeniť doterajší kurz, tak to bude prebiehať postupne. „Nemôže byť v jeho rozhodovacej činnosti veľmi veľká zásadná zmena. Ak by v konaní pred Ústavným súdom prezidentka napadla ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť v januári budúceho roka, tak šanca pre zásah zo strany ÚS bude vyššia, než pri napadnutí zákona ako celku,“ domnieva sa.
Podanie hlavy štátu podľa neho umožní, aby Ústavný súd jasne povedal aj do budúcnosti, či sa politici môžu obávať dôsledkov pri porušení pravidiel pre skrátené legislatívne konanie.
Upozornil, že s týmto negatívnym javom sa parlament stretáva v každom volebnom období. „Rozhodnutie Ústavného súdu by pomohlo odstrániť stav právnej neistoty aj smerom k budúcim volebným obdobiam, preto by som podanie hlavy štátu považoval za veľmi prínosné,“ uzavrel.
Ústavný súd nemôže konať iniciatívne
Ústavný súd nemôže v tomto konať sám od seba, ale musí dostať návrh od relevantného subjektu, ktorým je i hlava štátu.
Advokát a ústavný právnik Radoslav Procházka poukázal na to, že námietky prezidentky majú základnú logiku v tom, že ak majú byť splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, tak musí hroziť nejaká neodvratná škoda alebo ujma. „Ak tá škoda bezprostredne hrozí, tak nemá logiku, že pravidlá majú platiť až od 1. januára budúceho roka,“ uviedol v diskusii K veci.
Zdôraznil, že schvaľovanie daňovej revolúcie, akou je napríklad protiinflačný balíček, z povahy veci nepredpokladá skrátené legislatívne konanie. „To je tak zásadná vec, kde potrebujete sociálny dialóg a právo ho predpokladá,“ podčiarkol.
