Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan požaduje demilitarizáciu niekoľkých gréckych ostrovov a vyhráža sa vojnou.
Mnohí Gréci sa obávajú, že len hrozbami sa to neskončí. Analytik poukazuje na istú podobnosť vypätej situácie s tým, ako sa Rusko zachovalo voči Ukrajine. Turecké nároky sú, podľa neho, formou revanšizmu a vyplývajú z historických nárokov viažucich sa ešte k Osmanskej ríši.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková.
Turecký prezident Erdogan sa minulý týždeň zúčastnil na veľkom vojenskom cvičení Severoatlantickej aliancie v pobrežnom meste Izmir.
Opakovane tam obvinil Grécko z vyzbrojovania ostrovov v Egejskom mori v rozpore s medzinárodným právom a varoval Atény pred ďalšou militarizáciou.
O budúcej hranici sa diskutuje v provládnej televízii
Už niekoľko dní z provládnej televízie Haber Turk zaznievajú diskusie, ako by mala vyzerať hranica medzi Gréckom a Tureckom. Jeden z hostí dokonca nakreslil zvislú čiaru od západného cípu tureckej pevniny na juh a niekoľko gréckych ostrovov sa razom stalo tureckým územím. Medzi nimi aj dovolenkové destinácie Rodos a Kos.
Matúš Jevčák z Inštitútu strategických politík STRATPOL pripomína, že spor o ostrovy v Egejskom mori trvá dlho a okrem iného zahŕňa teritoriálne vody a potenciálne ložiská nerastných surovín.
Útokom však hrozí aktuálne Ankara a podľa Matúša Jevčáka ho v súčasnej situácii nemožno vylúčiť. Upozorňuje, že napätie eskaluje aj pre konflikt na Ukrajine, ktorý významne ovplyvnil vzťahy Atén a Ankary.
Kým grécka strana sa obáva, že vojna na Ukrajine môže znásobiť turecké mocenské ambície, turecká má zas pocit, že prehlbujúca sa spolupráca Grécka a USA môže jej snahy zmariť. Analytik pripomína aj iný pohľad.
Jevčák dopĺňa, že dôkazy o zásadnej militarizácii ostrovov v Egejskom mori sú skromné. A aj keď je možná čiastočná militarizácia, argumenty Ankary nie sú dokázateľné.
Gréci tvrdia, že nasadenie niekoľkých jednotiek na ostrovoch je motivované hrozbou tureckej invázie, Turci naopak z takých zámerov obviňujú Atény.
