Slávny archeológ a objaviteľ jaskýň Moravského krasu. Svojho času, teda v prvej polovici 20. storočia, bol jednou z veľkých postáv európskej archeológie a speleológie. Reč je o významnom Čechovi Karlovi Absolonovi. Ten sa narodil pred 145 rokmi – 16. júna 1877.
Za jeho najvýznamnejšie objavy sa považuje sídlisko lovcov mamutov pri Dolných Věstoniciach s objavom tzv. Věstonickej venuše. Rovnako tak aj objav Punkevných jaskýň v Moravskom krase a ich prepojenie s priepasťou Macocha. Aj vďaka jeho objavom a práci dnešných speleológov sa verejnosti ponúka mnoho možností pozorovať krásy jaskynných útvarov, píše ČT24.
V médiách bol neustále, všetko fotil
Karlovi Absolonovi sa na základe spomenutých veľkých objavov v čase prvej republiky podarilo veľmi spopularizovať speleológiu. Denná tlač takmer neustále informovala o Absolonových krokoch a výsledkoch.
Jeden zo zakladateľov českej vedeckej fotografie si tiež uvedomoval silu média – fotografie a filmu. Na všetkých svojich cestách a výskumoch používal fotoaparát. Jeho objavy tak videli nielen vo vlasti a okolitých krajinách, ale aj za oceánom.
Popularitu získal aj objav spomenutej Věstonickej venuše z roku 1925. Nálezisko získalo svetovú popularitu a celá práca Absolona sa stala súčasťou kultúrnej politiky Československa, priblížil pre Rádio Devín Petr Kostrhun z Masarykovej univerzity. Je autorom knihy Karel Absolon: objaviteľ, manažér, vedec.
Objavy z náleziska žiarili na vtedajšej Výstave súdobej kultúry. Vtedajší prezident Tomáš Garrigue Masaryk ešte pred výstavou navštívil vykopávky a Absolon ho presviedčal o význame náleziska. Osobne sa totiž obaja poznali už dlhšiu dobu.
„Organizátori usúdili, že činnosť na poli archeológie je pre Československo taká významná, že si zaslúži, aby mala na výstave samostatný pavilón. To bolo dosť neobvyklé,“ ozrejmil Kostrhun.
Má nasledovníkov
To, čo sa nepodarilo preskúmať Karlovi Absolonovi, sa darí jeho nasledovníkom. V posledných pätnástich rokoch je najúspešnejším výskumným tímom speleológov skupina Pustý žľab, uviedla ČT24.
Práca dnešných speleológov je v podstate rovnaká ako v dobe Karla Absolona, len pomôcky sú dokonalejšie, pretože sa začalo využívať napríklad geofyzikálne meranie. Krompáč a lopata však stále patria k základnému vybaveniu každého speleológa.
Karel Absolon zomrel 6. októbra 1960 v Brne.
