Pre Francúzov je skutočným hrdinom známym ako le commandant Cousteau („Veliteľ Cousteau“). Ako jeden z prvých začal bojovať za ochranu podmorskej flóry a fauny. Meno legendárneho oceánografa, ktorý zasvätil celý život objavovaniu nepoznaného sveta pod hladinou morí a oceánov, je však známe aj za hranicami Francúzska.
V sobotu (25. 6.) uplynulo 25 rokov od úmrtia podmorského bádateľa Jacquesa Cousteaua. Toho poznajú televízni diváci na celom svete vďaka jeho dokumentárnym filmom.
Čistil dno jazera, naučil sa potápať
Jacques Cousteau, celým menom Jacques-Yves Cousteau, sa narodil 11. júna 1910 v obci Saint-André-de-Cubzac pri Bordeaux na juhozápade Francúzska v rodine advokáta. Od detstva ho zaujímalo predovšetkým lietanie a more.
Potápať sa naučil proti svojej vôli v desiatich rokoch na letnom tábore, keď musel za trest vyčistiť dno jazera. Podľa vlastných slov ho vtedy prvýkrát nadchol dotyk s vodou.
Od roku 1930 navštevoval Námornú školu v Breste – najzápadnejšom veľkom francúzskom meste. O tri roky neskôr vstúpil do francúzskeho vojnového námorníctva, v ktorom slúžil až do roku 1956.
Potápať sa začal už pred druhou svetovej vojnou. Počas nej sa zapojil do odboja a v roku 1943 bol vyznamenaný Radom čestnej légie.
Aqualung či červená čiapka
Na prelome rokov 1942/1943 vynašiel spoločne s inžinierom Émilem Gagnamom aqualung – potápačský dýchací prístroj. V roku 1948 už slávil vtedy 38-ročný námorný dôstojník Jacques Cousteau prvé úspechy v práve sa rodiacom obore moderného potápania a podmorského výskumu.
S neodmysliteľnou červenou pletenou čiapkou na hlave podnikol neuveriteľné množstvo úspešných výprav. Sám sa označoval za bádateľa a filmára.
Plávajúcou výskumnou základňou slúžiacou na výpravy do podmorského sveta sa mu stala bývalá mínolovka, ktorú našiel Jacques Cousteau v roku 1950 na Malte.
„Tam som ju uvidel po prvý raz. Stála medzi rybárskymi bárkami a obrnencami. Okamžite sa mi zapáčila. Chcel som ju. Prečítal som si názov Calypso. V sekunde som pochopil, že jej budem veliť, že sa s ňou budem plaviť na koniec sveta,“ spomínal na prvé stretnutie s loďou. S tou sa vydal v júni 1951 na prvú plavbu s cieľom – Korzika.
V tom období však mal už dostatok skúseností, keď počas plavieb medzi Amerikou a Európu či do Vietnamu, Číny i Japonska brázdil moria a oceány spoznávajúc ich skutočnú krásu.
Kapitán lode Calypso sa stal uznávaným oceánografom svetového formátu aj vďaka dokumentárnym filmom o podmorskom svete. Prvý film Le Monde du silence (Svet ticha) natočil v roku 1956 v Červenom mori. Cousteau zaň dostal v tom istom roku na Medzinárodnom filmovom festivale vo francúzskom Cannes Zlatú palmu a tiež Oscara za najlepší celovečerný dokumentárny film.
Už v tej dobe si všímal čoraz väčšie znečisťovanie morí a a oceánov. V roku 1973 preto založil organizáciu Cousteau Society a neskôr v Paríži Equipe Cousteau, ktoré sa zameriavali na ekologické problémy a popularizáciu oceánov.
V roku 1990 zverejnil celosvetovú petíciu na ochranu Antarktídy.
Mnohé diela
Jacques Cousteau bol autorom celkovo 14 filmov a 114 televíznych filmov vrátane mimoriadne úspešného seriálu Podmorský svet. Okrem toho vydal zo svojich ciest takmer štyri desiatky kníh.
Začiatkom 90. rokov splavil celý Dunaj. Na jar 1996 sa mu podarilo získať povolenie na plavbu po hornom toku rieky Jang-c’-ťiang a Cousteau absolvoval aj poslednú výpravu k jazeru Bajkal. V tom istom roku svojmu priateľovi povedal: „Chcem, aby sme spoločne ešte robili veľké veci. Mám plnú hlavu plánov.“ Tie už, žiaľ, nestačil naplniť. Jacques Cousteau zomrel o niekoľko mesiacov na srdcovú príhodu 25. júna 1997 vo veku 87 rokov v Paríži.
V roku 1965 získal najvyššie americké vyznamenanie Prezidentskú medailu slobody, v roku 1979 čestný doktorát na Harvardovej univerzite a od roku 1988 bol členom Francúzskej akadémie.
Meno Jeancousteau nesie planétka 6542, ktorú v roku 1985 objavil český astronóm Antonín Mrkos na najvyššie položenej hvezdárni v Českej republike, ktorá je umiestnená na vrchole hory Kleť.
