Väčšina štátov v Európe v stredu (29. 6.) privítala, že Turecko prestalo robiť obštrukcie a nečakane rýchlo podporilo vstup Švédska a Fínska do NATO. Kurdská 100 000 menšina žijúca v Švédsku, ale aj menšia skupina žijúca v exile vo Fínsku sa obáva, že sa stane obeťou tejto veľkej politiky.
Mnohí totiž utiekli z Turecka pred prenasledovaním zo strany tureckých úradov a Ankara teraz – prakticky okamžite po podpise memoranda so škandinávskymi štátmi – požiadala o vydanie 33 ľudí, ktorých obviňuje z terorizmu.
Vzťahy medzi Kurdmi a Tureckom sa vyostrovali dlhodobo. Kurdská menšina, ktorá obýva väčšinou východnú časť Turecka, by si tam vedela predstaviť autonómiou alebo samostatnosť. Ankara ich snahy nielen odmieta, ale bojuje proti nim aj silou.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Miroslava Neira Cuellar Hospodárová.
Sme zase raz obeťou politiky, obávajú sa Kurdi
“Kurdov v Turecku treba vnímať v dvoch rovinách. Jedna je legálna politická strana, ktorá teraz čelí pokusom o zrušenie. Druhá je ozbrojené hnutie Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktoré Turecko považuje za teroristickú organizáciu”, pripomína analytička Pelin Ayan Musil z Ústavu Mezinárodních vztahů.
Poznamenala, že vedenie politickej strany, ktorá je za mierové urovnanie sporu, na podpísanie memoranda medzi Tureckom a dvomi škandinávskymi krajinami zatiaľ oficiálne nereagovalo. Z komentárov posledných dní je však jasné, že strana vníma snahu Turecka pokračovať v boji proti Kurdom. Len pred niekoľkými dňami Turecko vzalo do väzby 16 novinárov, ktorých viní zo sympatií k prokurdskej strane.
„Vnútri štátu teda pokračujú politické represie a za hranicami má Turecko záujem pokračovať vo vojenskej operácii proti nim aj v severnej Sýrii,“ vysvetlila Ayan Musil. Podľa analytičky celú túto záležitosť Turecko použije na domácej politickej scéne na rozdelenie opozície pred blížiacimi sa voľbami.
„Obávame sa, že Kurdi sa stávajú obeťou politiky, že Turecko využíva právo veta svojho členstva, aby zrušilo zbrojné embargo a pokračovalo v dodávkach najrôznejšieho vojenského materiálu, ktorý chce použiť proti kurdskému boju za slobodu,“ povedal jeden zo zástupcov kurdskej menšiny vo Švédsku Ahmed Karamus.
Či najmenej 33 Kurdov vo švédskom exile škandinávske krajiny vydajú do Turecka, a vyjdú tak v ústrety požiadavke Ankary, je otázne. Švédsko naznačilo, že na nich bude uplatňovať svoju legislatívu. Je pritom známe, že Turecko má inú definíciu terorizmu ako európske štáty. Štokholm zároveň trvá na tom, že memorandum dodrží a nebude robiť kroky, ktoré by ohrozovali bezpečnosť Turecka, teda dodávaním zbraní ani peňazí. Otázka je, či takéto ponímanie bude Ankare stačiť.