Premiér Eduard Heger (OĽANO) už dostal list s požiadavkami od ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Predseda vlády však lídra liberálov kritizuje, že mu list zaslal elektronicky a nie osobne. Myslí si, že Sulík svoju budúcnosť v koalícii vzdal a teraz len zbiera politické body.
Stále viac sa preto začína hovoriť o menšinovej vláde. Či však dokáže fungovať, je podľa odborníka otázne. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý.
OĽANO ako najslabší článok
Hnutie OĽANO zároveň už niekoľkokrát odmietlo požiadavku, aby Matovič odišiel z vlády. Koalícia sa tak čoraz bližšie dostáva k menšinovému vládnutiu. Politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak pripomína, že podobne v minulosti dovládla napríklad druhá vláda Mikuláša Dzurindu.
Koalícia sa však bude musieť v mnohom spoliehať aj na hlasy od poslancov ĽSNS či odídencov z hnutia Republika. To môže podľa neho spôsobiť problémy aj v samotnom hnutí OĽANO.
„Otázne je, či Matovič dokáže takéto zoskupenia udržať. Aj s ohľadom na svoju širokospektrálnosť aj heterogenitu je OĽANO potenciálne najslabším článkom vládnej koalície,“ myslí si Marušiak.
Nezaradení poslanci majú jasný postoj
Nezaradení poslanci a odídenci z koalície majú na fungovanie menšinovej vlády rozdielne názory. Miroslav Kollár (nezaradený), predseda mimoparlamentnej strany Spolu, je pripravený podporiť dobré návrhy. Zmena na poste ministra financií je však podľa neho potrebná.
„Zmysluplné veci pre ľudí v tejto krajine nemám dôvod nepodporiť. O nejakej plošnej podpore menšinovej vlády sa ale nemôžeme baviť. A už vôbec nie, keď v nej bude Matovič,“ vyhlásil.
Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška z mimoparlamentného PS menšinová vláda nemá zmysel. „Ak menšinovou vládou myslíte, že sa trojkoalícia bude spoliehať na hlasy fašistov alebo utečencov z ĽSNS, tak stopercentne nie. Za žiadnych okolností.“
S Hegerom sa pre koaličnú krízu chce v najbližších dňoch stretnúť aj prezidentka Zuzana Čaputová.
