Po opätovnom spustení prevádzky plynovodu Nord Stream 1 sa zásobníky v krajinách Európskej únie môžu plniť aj naďalej. V súčasnosti sú plné na vyše 64 %, do októbra by Únia chcela dosiahnuť hranicu 80% až 90%.
Experti odporúčajú, aby sa už teraz míňala energia opatrnejšie. Medzičasom sa ďalej rozvíja otázka európskej solidarity s plynom. Jednotu v tejto otázke zatiaľ príliš nevidno. Medzi nespokojnými sa podľa portálu Politico skloňuje okrem juhu Európy aj Poľsko, Francúzsko, Taliansko, Malta a Slovensko.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Miroslava Neira Cuellar Hospodárová.
Ekonomická previazanosť
Európskej únii ide o to, aby aj v prípade, že zostane bez plynových dodávok v zime, dokázala v každom štáte udržať fungovanie aspoň základných odvetví ekonomiky a domácností. Obáva sa, že ak to nepôjde, ekonomické straty môžu byť veľké.
„Ak v Nemecku prestane fungovať priemysel, tak pochopiteľne to stiahne ku dnu aj slovenský priemysel. Takže sa nemôžeme tváriť, že nám je jedno, čo sa deje v okolitých krajinách, keďže sme ekonomicky previazaní,“ vysvetlil pre Rádiožurnál Jozef Badida z portálu Energie pre vás.
Akési „požičiavanie si plynu“ medzi jednotlivými štátmi je ale téma, na ktorú krajiny EU nemajú jednotný názor. V návrhu núdzového plánu, s ktorým prišla tento týždeň Európska komisia sa slovo solidarita spomína desiatkykrát, pripomína Irena Jenčová z Euractivu.
„To možno naznačuje neistotu Európskej komisie v súvislosti s tým, či budú európske štáty konať týmto spôsobom. Teda v oblasti nejakej vzájomnej pomoci pri zásobovaní plynom.“
Málo bilaterálnych zmlúv
Pre krajiny to pritom nie je nová téma. Dohodli sa na tom už pred viac ako 10 rokmi, v roku 2008, keď Rusko škrtilo kohútiky. Medzitým si medzi sebou mali pouzatvárať bilaterálne zmluvy so susedmi, že si v prípade krízy budú pomáhať.
Keďže to bolo na dobrovoľnej báze, tak v EÚ v súčasnosti nie je veľa takýchto bilaterálnych dohôd. Komisia chce týmto apelom na solidaritu primäť členské štáty, aby 26. júla, kedy sa stretnú ministri hospodárstva a energetiky členských krajín, ich podpísali viacej.
Lenže nie všetky štáty sú od ruského plynu závislé rovnako. Okrem toho Nemecko je nielen najväčším spotrebiteľom ruského plynu, ale aj jedným z najväčších prepravcov v Európe. Len v máji tohto roka exportovalo 6 miliárd kubických metrov plynu do susedných štátov, vrátane Česka.
Maďarsko hovorí, že ide o strategickú surovinu a nechce sa deliť. Ak by solidarita mala byť povinná, protestujú aj štáty na juhu, napríklad Španielsko, ktoré plyn nakupujú inde ako v Rusku.
