Slovensko dobieha vyspelé európske ekonomiky omnoho pomalšie ako v minulosti. Vyplýva to zo zistení analytikov ministerstva financií. Jedným z problémov je nedostatok pracujúcich. Pred pomyselnými bránami trhu práce sa často ocitajú matky s malými deťmi či vitálni dôchodcovia.
Dôvodom je nedostatok skrátených úväzkov. Ekonómovia upozorňujú, že ak by došlo k zmene, do práce by mohlo nastúpiť pol milióna ľudí, čo by sa automaticky odrazilo vo výkone celej ekonomiky a životnej úrovne.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Výrazne menej ako európsky priemer
Na Slovensku pracuje výrazne menej ľudí, ako je európsky priemer. Nízke čísla spôsobujú, že vyspelé štáty dobiehame pomalšie, ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi.
Ak by sa chcelo Slovensko teraz dorovnať – aspoň na spomínaný európsky priemer – potrebuje zamestnať ďalších minimálne stotisíc ľudí. V prípade najvýkonnejšieho Nemecka je priepasť ešte väčšia.
„Keď sa porovnáme s Nemeckom, a chceli by sme dosiahnuť jeho úroveň zamestnanosti, tak by sme potrebovali na trh práce doniesť zhruba pol milióna ľudí,“ uviedol šéf Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy.
Pred bránami firiem zostávajú v súčasnosti najmä matky s malými deťmi či vitálni dôchodcovia do sedemdesiat rokov – všetko ľudia, ktorí môžu mať záujem pracovať. Problém je, že situácia im neumožňuje zamestnať sa na plný úväzok.
Podľa štátnych analytikov si musí Slovensko vziať príklad z ťahúňov európskej ekonomiky. Nemecko vo veľkom využíva skrátené úväzky. Podľa Valachyho si musia podniky uvedomiť, že situácia na trhu práce už lepšia nebude.
„Faktom je, že počet ľudí v produktívnom veku už bude len klesať. Keď firmy majú problém, že nevedia nájsť ľudí, tak to bude už len horšie a horšie,“ hovorí.
Štát nevytvára podmienky
Ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník upozorňuje, že štát jednoducho nevytvára podmienky pre okrajové skupiny potenciálnych zamestnancov. Podľa neho sa politici zameriavajú najmä na finančné príspevky v súvislosti s pôrodnosťou, čo má svoje úskalia.
„Napríklad, ak sa o 100 alebo o 150 eur zlepšia príjmy rodiny s deťmi, ale zároveň musí tá rodina s deťmi, ak chce matka pracovať, zaplatiť súkromnú škôlku za 500 eur, tak sa motivácie míňajú účinku,“ tvrdí.
Skrátené úväzky nie sú na Slovensku populárne, pretože sú veľmi slabo platené – odkazuje socioekonomický analytik Ján Košč z iniciatívy Pracujúca chudoba.
„Tieto práce sú veľmi nízko hodnotené, zväčša na úrovni minimálnej mzdy. Ak niekto robí za hodinovú minimálnu mzdu na polovičný úväzok, tak to je absolútne nedostatočné na akýkoľvek život,“ uviedol.
Zároveň je podľa neho nereálne, aby matka s dieťaťom či dôchodca pracovali na zmeny – cez víkendy či v noci. Ekonómovia okrem toho upozorňujú, že Slovensko patrí k najhorším, čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti ľudí s nízkym vzdelaním.
Podľa Košča je preto potrebné zvýšiť kvalitu školstva, prekopať systém celoživotného vzdelávania a výrazne navýšiť investície do vedy a výskumu.
