Pre nízke zrážky sa hladiny hlavných európskych riek v posledných týždňoch výrazne znížili a voda v nich sa otepľuje. Problémy majú rieky vo Francúzsku, Rýn, Dunaj či taliansky Pád. Informovala o tom tento týždeň stanica Deutsche Welle. Dosahy sú rozsiahle, od obmedzenia zavlažovania pre poľnohospodárov až po riečnu dopravu či energetiku.
Podľa posledných údajov Európskeho observatória pre monitorovanie sucha (EDO) zhruba polovica územia Európy vykazuje znaky sucha. Ide o dlhý územný pás, ktorý sa tiahne od Lisabonu až po ukrajinské hranice.
„Naše analýzy ukazujú, že extrémne nízke hladiny sa týkajú takmer všetkých riek v Európe,“ uviedol vedec Andrea Toreti z výskumného strediska Európskej komisie. Podľa neho sa situácia výrazne nezmení ani v najbližších mesiacoch. Naopak, mohla by sa ďalej zhoršovať. Stav európskych hladín sa tak rýchlo zrejme nezlepší.
Od začiatku leta zaznamenáva veľmi nízke hladiny aj taliansky Pád, kde rybári pre nízku hladinu rieky našli na konci júla bombu z druhej svetovej vojny. Výbušninu museli odpáliť pyrotechnici.
Nedostatok vody v rieke spôsobili predovšetkým nízke zrážky v zimnom období v Alpách. Situáciu len mierne zlepšili búrky v posledných týždňoch. Ústie rieky čelí tiež rýchlemu postupu morskej vody, ktorá ohrozuje zásoby pitnej vody. Trpí tým aj produkcia mušlí, ktoré patria medzi talianske špeciality.
Ohrozená je aj energetika či doprava
Rýn, ktorý pramení v Alpách a vlieva sa do Severného mora, pretína ekonomické srdce Európy a patrí medzi významné dopravné tepny v Nemecku a Holandsku. Aj táto rieka ale zaznamenáva výrazný pokles hladiny vody, čo komplikuje predovšetkým dopravu.
Na kľúčovom úseku pri meste Kaub klesne podľa úradov hladina vody pod kritickú úroveň 40 centimetrov. Už teraz musia lode vyplávať len s tretinou nákladu, ktorý môžu zvyčajne viesť.
To zdražuje riečnu dopravu, ktorá je kľúčová napríklad pre zásobovanie uhoľných elektrární. Alternatívy k nej však neexistujú. Železničná preprava je preplnená a na cestách chýbajú desiatky tisíc vodičov.
O nič lepšie na tom nie je ani druhá najdlhšia európska rieka Dunaj. V Nemecku sa voda v Dunaji oteplila nad 25 stupňov Celzia a pre nižšiu nasýtenosť kyslíkom v nej začali hynúť ryby, dodala stanica Deutsche Welle. Nízky prietok však vykazujú aj ďalšie úseky rieky.
V Srbsku zaznamenali problémy s fungovaním vodných elektrární. V Rumunsku prietok klesol pod 2 000 metrov kubických za sekundu z obvyklých viac ako 5 000 metrov kubických za sekundu. Úrady preto obmedzili odber vody pre 700 obcí. Obmedzená je aj riečna preprava, ktorá slúžila ako alternatívna trasa pre vývoz agrárnych komodít z Ukrajiny.
Výraznú vlnu horúčav a nízke zrážky zažilo v júli aj Francúzsko, kde rieky zohrávajú dôležitú úlohu vo fungovaní jadrových elektrární. Niektoré z nich dostali výnimku a môžu do riek vypúšťať teplejšiu vodu, ktorú použili na chladenie.
Pri ďalších elektrárňach energetická skupina EDF ohlásila obmedzenie výroby. Problémy zaznamenávajú predovšetkým Rhôna a Garonna, v ktorých teplota vôd v posledných týždňoch veľmi stúpla.
Najvyššia teplota v histórii Spojeného kráľovstva
Vlnu horúčav a nízke zrážky zaznamenalo v júli aj Spojené kráľovstvo, kde sa prvýkrát v histórii teploty vyšplhali nad 40 stupňov. Na začiatku augusta britské médiá informovali, že vyschol prameň Temže v obci Gloucestershire. Teraz je vzdialený zhruba osem kilometrov ďalej.
Podľa meteorologičky Silje Eriksenovej Holmenovej, ktorú cituje agentúra Bloomberg, je terajší stav európskych riek súčasťou dlhotrvajúceho trendu, nie krátkodobým výkyvom. Pôda je podľa nej vysušená, takže potrvá ešte dlho, kým sa začnú rieky naspäť plniť.
Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat rieky ako dopravné cesty prispievajú 80 miliardami dolárov k unijnému hospodárstvu. Okrem toho majú v niektorých oblastiach významnú úlohu v poľnohospodárstve, turizme či vo výrobe elektriny.
„Rieky sú tiež súčasťou nášho dedičstva,“ dodala šéfka francúzskeho riaditeľstva riečnych ciest Cécile Azevardová.
