Menšinová vláda je o nepretržitom rokovaní s opozíciou a nezaradenými poslancami, tvrdia politickí matadori na margo vývoja súčasnej koaličnej krízy. Vychádzajú pritom zo skúseností z rokov 2002 až 2006, keď podporovali kabinet Mikuláša Dzurindu. Ten zostal bez pohodlnej parlamentnej väčšiny.
Bývalí politici sa domnievajú, že ak na jeseň vznikne menšinová vláda, súčasní lídri OĽANO ju dlho neudržia. Dôležitý je podľa nich líder, ktorý vie prijímať kompromisy a rokovať za celú koalíciu. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Niekdajší predseda KDH Pavol Hrušovský tvrdí, že druhá Dzurindova vláda, ktorú kresťanskí demokrati podporovali takmer celé volebné obdobie, sa udržala pri moci najmä pre politický talent vtedajšieho premiéra.
Dôležitá bola pritom úloha jedného vyjednávača schopného rokovať s nezaradenými poslancami a opozíciou. Keď je tento model iný, menšinová vláda sa zrúti. „Ak je viac ako jeden vyjednávač – a musí to byť schopný vyjednávač s mandátom rokovať za všetkých – tak to nemôže dobre fungovať,“ hovorí Hrušovský.
Ak sa prípadná menšinová vláda nedokáže dohodnúť s časťou opozície, neprejde jej nič. Vychádza zo svojich skúseností aj expredseda SMK a Mosta-Híd Béla Bugár.
„Keď KDH vystúpilo z vlády, bol som fakticky poverený predseda Národnej rady SR. Musím povedať, že to bolo niečo strašné. Ak opozícia povedala, že nemá záujem, tak som taký návrh zákona nemohol predložiť, lebo aj tak by neprešiel,“ spomína Bugár.
Bugár spochybňuje schopnosti OĽANO
Druhú, neskôr menšinovú, Dzurindovu vládu podporovali nielen odídenci z SDKÚ či ANO, ale aj z HZDS.
„Nehanbím sa povedať, že mám za sebou desiatky hodín istého, ak nie rovno presviedčania, tak získavania nezávislých poslancov, pretože nestabilita v konečnom dôsledku znamená predčasné voľby,“ uviedol Dzurinda v decembri 2004 v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
V súvislosti s podporou nezaradených poslancov sa opakovane spomínalo kupovanie poslaneckých hlasov, čo lídri odmietali. Bugár pripomína, že sám Igor Matovič používal svojho času tieto argumenty.
Preto si nevie predstaviť, že by teraz ako líder najsilnejšej koaličnej strany OĽANO dokázal zabezpečovať podporu pre menšinovú vládu v radoch opozície a nezaradených. Bugár spochybňuje aj prípadný vklad premiéra Eduarda Hegera (OĽANO).
Nevylučuje však možnosť, že tesne pred uplynutím ultimáta SaS sa Richard Sulík s Matovičom predsa len dohodnú. Naopak, Hrušovský nepredpokladá v prípade vzniku menšinovej vlády jej dlhé trvanie.
