Na hlavný obsah

Leni Riefenstahlová točila propagandistické filmy pre nacistov. Po vojne ju neobvinili

Ostala však na čiernej listine.

Leni Riefenstahlová točila propagandistické filmy pre nacistov. Po vojne ju neobvinili
Na snímke Leni Riefenstahlová v 30. rokoch 20. storočia. Foto: Wikipedia - voľné dielo

Leni Riefenstahlová, pôvodným menom Berta Helene Amalie Riefenstahl, sa narodila 22. augusta 1902 v Berlíne.

Bola to nemecká režisérka, herečka, producentka a fotografka, ktorá sa stala známou najmä pre svoje dokumentárne filmy z 30. rokov 20. storočia. Tie dramatizovali moc a okázalosť nacistického hnutia.

Od jej narodenia ubehlo v pondelok (22. 8.) presne 120 rokov.

Filmové začiatky

Riefenstahlová študovala maľbu a balet v Berlíne. V rokoch 1923 až 1926 vystupovala v tanečných programoch po celej Európe.

Svoju filmovú kariéru začala ako herečka v „horských filmoch“ – type nemeckého filmu, v ktorom hrá dôležitú úlohu príroda, najmä horská krajina. Nakoniec sa stala režisérkou tohto žánru.

V roku 1931 založila spoločnosť Leni Riefenstahl-Produktion. Svoj prvý veľký celovečerný film Modré svetlo režírovala v roku 1932. Film bol dobre prijatý. Zaujal i samotného Adolfa Hitlera.

Neskôr počula Hitlera hovoriť na verejnom zhromaždení a bola očarená jeho rečníckym štýlom a schopnosťou ohúriť publikum.

Nacistická produkcia

Hitler videl Riefenstahlovú ako režisérku, ktorá dokáže pomocou estetiky vytvoriť obraz silného Nemecka presiaknutého wagnerovskými motívmi sily a krásy.

S podporou nacistickej strany režírovala filmy, ktoré vyzdvihovali hodnoty fyzickej krásy a árijskej nadradenosti. Patrí medzi nich aj Víťazstvo viery, krátky námet na objednávku Adolfa Hitlera.

Rovnako sa tam môže zaradiť aj film Triumf vôle. Išlo o dokumentárnu štúdiu o zjazde nacistickej strany v Norimbergu v roku 1934, ktorá zdôraznila jednotu strany, predstavila vodcov nemeckému ľudu a ukázala svetu nacistickú moc.

Zaň získala nielen Národnú cenu, ale v roku 1935 v Benátkach aj cenu za najlepší zahraničný dokumentárny film. Na svetovej výstave v Paríži si v roku 1937 odniesol zlatú medailu.

Ako uvádza portál Britannica, Olympia bola dvojdielnym filmom o olympijských hrách v roku 1936, ktorý získal chválu pre efektívnosť hudby a zvukových efektov vytvorených štúdiom. V roku 1956 ho zaradili medzi desať najlepších filmov sveta.

Jej filmy uznávali pre bohaté hudobné partitúry, filmovú krásu scén úsvitu, hôr a vidieckeho nemeckého života. Rovnako aj pre brilantný strih.

Semienko pochybnosti

Podľa jej vlastného vyjadrenia mali príchod druhej svetovej vojny a rýchla eskalácia násilia za nacistického režimu nepriaznivý vplyv na jej kariéru.

Na začiatku „poľskej kampane“ sa zdalo, že incident otriasol jej dôverou v hnutie, ktoré oslavovala vo filmových obrazoch.

Počas sprevádzania nemeckých jednotiek pri Konskie bol filmárka svedkom popravy poľských civilistov zastrelených ako odvetu za útok partizánov na nemecké jednotky.

V ten deň režisérka opustila natáčanie, aby u Hitlera osobne protestovala proti takémuto svojvoľnému násiliu. Tento incident do nej zasial semienko pochybnosti, no nezabránilo jej to nafilmovať Hitlerovu triumfálnu prehliadku vo Varšave len o niekoľko týždňov neskôr.

Život po vojne

Keďže jej filmy pomohli nacistickej filozofii, Riefenstahlovú po druhej svetovej vojne zadržali spojenecké sily. Hoci ju vyšetrovaním oficiálne zbavili spoluúčasti na nacistických vojnových zločinoch a klasifikovali iba „ako nasledovníčku režimu“, ostala na čiernej listine.

Veľkú časť svojho neskoršieho života venovala fotografii. Ako šesťdesiatročná odišla do Afriky, kde v núbijskej oblasti mapovala životný štýl domorodcov. Žila medzi nimi niekoľko rokov, počas ktorých sa naučila ich jazyk.

Vyše sedemdesiatročná sa začala venovať potápaniu. S expedíciou sa dostala do Červeného mora, Karibiku či Indického oceána.

Koralové záhrady a Zázraky pod vodou sú zbierky jej podvodných fotografií. V roku 2002 vyšiel dokument o morskom živote Dojmy pod vodou.

Vo veku 91 rokov mala Riefenstahlová rozhovor pre vysoko oceňovaný dokument režiséra Raya Müllera. Volal sa Sila obrazu: Leni Riefenstahlová alebo Úžasný, hrozný život Leni Riefenstahlovej.

Tam sa sama odhalila ako nepopierateľne brilantná žena s hlboko zmiešanými pocitmi z jej spojenia s Treťou ríšou. Memoiren (Pamäte) z roku 1987 sú jej autobiografiou.

Ako uvádza portál Holocaust Encyclopedia, počas svojej dlhej kariéry dosiahla novú estetiku vo filme a zaviedla prelomové filmové techniky. Nikdy ale nemohla uniknúť svojmu minulému spojeniu s nacistickou propagandou a až do konca svojho života zostala kontroverznou postavou.

Zomrela 8. septembra 2003 vo veku 101 rokov na rakovinu v nemeckom Pöckingu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet