Meno architekta Maxa Urbana sa spája s československou kinematografiou – prvýkrát v roku 1912, keď so svojou ženou Andulou (Annou) Sedláčkovou založil jednu z prvých českých filmových spoločností ASUM.
Potom v rokoch 1927 – 1933 na želanie filmového producenta Miloša Havla realizoval plány výstavby barrandovských terás a slávnych filmových ateliérov na Barrandove.
Od jeho narodenia uplynulo v stredu (24. 8.) presne 140 rokov.
Skromné začiatky
Narodil sa 24. augusta 1882 v Prahe. Vyštudoval architektúru na českej technike v Prahe. Svojimi jazykovými znalosťami a organizačnými schopnosťami bol známy aj v zahraničí.
Do začiatku 1. svetovej vojny sa venoval najmä filmu. V roku 1912 založil s manželkou Andulou filmovú spoločnosť ASUM (pomenovanú podľa iniciálok manželov), ktorá vyrábala v skromných podmienkach krátkometrážne filmy. Veľkú časť z nich režíroval práve Urban.
K filmom tiež písal scenáre, námety a vlastnoručne ich snímal.
Portál ČSFD uviedol, že ASUM vyrobil celkom 18 filmov, z ktorých sa zachovalo iba minimum. Po finančných ťažkostiach spoločnosť zanikla tesne pred začiatkom prvej svetovej vojny a Urban sa už k filmovej práci, až na výnimky, nikdy nevrátil.
Úspech v architektúre
Po prvej svetovej vojne, ktorú prežil v aktívnej armádnej službe, sa vrátil k architektonickej práci. Sústredil sa prevažne na urbanistickú problematiku.
V rokoch 1924 – 1939 bol pracovníkom Štátnej regulačnej komisie, neskôr Plánovacej komisie mesta Prahy.
Navrhol regulačný a stavebný plán Barrandova v roku 1927. Tiež začal realizovať plány na barrandovskú vyhliadkovú kaviareň a reštauráciu Terasy (1927 – 1931).
Následne prišlo jeho najväčšie a najvýznamnejšie dielo – podľa jeho architektonického návrhu sa postavili moderne vybavené filmové ateliéry na Barrandove, ktoré vznikli v rokoch 1931 – 1933.
Ako pripomenul portál ČSFD, za výstavbu Barrandova získal v roku 1937 na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži Veľkú cenu.
Priekopník československej kinematografie
Urban bol taktiež členom Spoločnosti architektov a zväzov architektov, rôznych medzinárodných organizácií, Spolku výtvarných umelcov Mánes alebo redakčnej rady Architektúry ČSR.
V rokoch 1933 – 1936 pôsobil aj ako hlavný redaktor časopisu Styl. Zúčastnil sa niekoľkých architektonických a urbanistických súťaží. Od roku 1954 pracoval v urbanistickom ateliéri Štátneho ústavu pre projektovanie hlavného mesta Prahy.
Svojimi urbanistickými plánmi a teoretickými prácami ovplyvnil vývoj českého územného plánovania.
Za svoju prácu pre československú kinematografiu ho v roku 1946 ocenili titulom Priekopníka československej kinematografie.
Jeden z najvýznamnejších československých architektonických a filmových priekopníkov zomrel v Prahe 17. júla 1959 vo veku 76 rokov.