Protiruské západné sankcie sú krátkozraké a predstavujú nebezpečenstvo pre celý svet, ktorý sa čoraz viac obracia k Ázii, vyhlásil v stredu (7. 9.) ruský prezident Vladimir Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vládu v Kyjeve ruský prezident označil za nelegitímny režim, ktorý sa k moci dostal po prevrate v roku 2014. Podľa ruských agentúr tiež odmietol obvinenia, že by Rusko porušovalo medzinárodné právo.
Európska únia a ďalšie krajiny uvalili rozsiahle ekonomické a diplomatické sankcie na Rusko a jeho predstaviteľov po februárovom ruskom vojenskom útoku na susednú Ukrajinu.
„Sankčná horúčka Západu“
Na začiatku prejavu Putin uviedol, že epidémiu koronavírusu nahradili iné globálne výzvy. „Mám na mysli sankčnú horúčku Západu, jeho neskrývané agresívne pokusy vnútiť iným krajinám svoje vzorce správania, zbaviť ich suverenity a podriadiť ich ich vôli,“ uviedla hlava štátu.
Za nelegitímny režim, ktorý sa k moci dostal po prevrate v roku 2014, označil Putin existujúcu vládnu moc v Kyjeve. Od roku 2014, keď rozsiahle protesty viedli k úteku prezidenta Viktora Janukovyča do Ruska, sa na Ukrajine konali viaceré parlamentné a prezidentské voľby. V tých posledných v roku 2019 vyhral súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Rusko podľa Putina čelí ekonomickej, finančnej a technologickej agresii Západu, čo krajine spôsobuje isté ťažkosti v niektorých regiónoch a oblastiach priemyslu. Týka sa to najmä firiem závislých od dodávok z Európy, priznal Putin.
Dokument ruskej vlády, z ktorého tento týždeň citovala agentúra Bloomberg, však varuje pred hlbokými a dlhotrvajúcimi dosahmi západných sankcií na ruskú ekonomiku. Materiál upozorňuje, že tlak na ruské hospodárstvo spôsobený sankciami sa bude stupňovať. Odklon Európy od ruských energetických surovín by mohol narušiť aj schopnosť Ruska zásobovať domáci trh.
Najpesimistickejší scenár v tomto materiáli predpokladá, že ruská ekonomika dosiahne dno v roku 2024. Vtedy bude v porovnaní s minulým rokom slabšia o 11,9 percenta, a spamätávať sa bude až do konca desaťročia.
Hovoril o pomoci ľuďom
Dokument varuje, že v priebehu jedného či dvoch rokov čaká Rusko pokles produkcie v mnohých odvetviach orientovaných na export. A to vrátane ropy, plynu, kovov, chemikálií a drevárskych produktov.
Rusko svojou aktivitou na Ukrajine o nič neprišlo, len posilňuje vlastnú suverenitu, vyhlásil Putin. Verí vraj, že jeho krajina bude nakoniec silnejšia a bude sa rýchlejšie rozvíjať.
Rusko podľa Putina pri súčasnej invázii „pomáha ľuďom“ žijúcim na Donbase. Je to podľa neho ruský dlh voči nim, ktorý „až do konca vyplníme“. Putin vo Vladivostoku tiež povedal, že Rusko boje na Ukrajine nezačalo, ale naopak sa vraj snaží ukončiť tie, ktoré tam trvali už od roku 2014.
Vtedy Moskva anektovala ukrajinský Krym a poskytla podporu proruským separatistom v regiónoch na východe Ukrajiny. Boje na hraniciach dvoch separatistických oblastí plne neutíchli napriek dohode z bieloruského Minska.
Podľa OSN od roku 2014 do roku 2021 zomrelo v oblasti skoro 4 000 civilistov. V posledných šiestich mesiacoch vojny Putin ospravedlňoval ruské aktivity napríklad nutnosťou „denacifikovať Ukrajinu“.
