Čínska ekonomika sa výraznému zásahu v dôsledku pandémie a vojny na Ukrajine na rozdiel od hospodárstva Európskej únie a ďalších regiónov zväčša vyhla, teraz však spomaľuje oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne predpovedalo. Tvrdí to Svetová banka (WB), ktorá výrazne skresala už aj tak výnimočne miernu prognózu úradov v Pekingu.
Klesajúca výkonnosť Číny môže podľa niektorých analytikov pomôcť Európe vyrovnať sa s energetickou krízou. Iní naopak upozorňujú, že čínsky priemysel bez ohľadu na stav hospodárstva spotrebuje ropy a plynu čoraz viac. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Čína ešte v zime očakávala, že jej ekonomika tento rok narastie o 5,5 %, najmenej za uplynulé tri dekády. Aj to bol však podľa najnovšej analýzy WB odvážny výhľad. Inštitúcia predpovedá len polovičné hodnoty.
Dôvodom výrazného spomalenia hospodárstva je podľa Martina Šebeňu zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií pretrvávajúca tvrdá politika takzvanej nulovej tolerancie koronavírusu charakteristická prísnymi protipandemickými uzáverami.
„Drakonické opatrenia spôsobujú to, že v Číne je jednak veľký pokles spotreby, ľudia nenakupujú, necestujú. Potom je tam samozrejme aj pokles industriálnej produkcie, pretože fabriky idú na nižšom výkone. Stále fungujú lockdowny. Je predpoklad, že minimálne do polovice roku 2023,“ vysvetlil Šebeňa.
Spomalený rast
Medzinárodná agentúra pre energetiku upozornila, že závažnosť energetickej krízy v Európe v dôsledku rozkolu s Ruskom bude do veľkej miery záležať od chodu čínskej ekonomiky a od tamojšej spotreby energií.
Niektorí analytici po skromnej prognóze WB tvrdia, že predovšetkým plyn bude na starom kontinente dostupnejší. Šebeňa však poukazuje na to, že klesajúce tempo ekonomického rastu situáciu v tejto sfére odzrkadľuje len obmedzene a dopyt po surovinách je dokonca vyšší.
„Najväčšie firmy, ktoré spotrebujú najviac energií, stále idú a tam nejaký rozdiel nie je. Hlavne v lete boli teraz extrémne výkyvy počasia v Číne. Bolo strašne sucho, prestali fungovať vodné elektrárne, takže museli používať alternatívne zdroje. Spálili viac uhlia, ropy, zemného plynu, takže dokonca mali vyššiu spotrebu energií zo zahraničia,“ doplnil Šebeňa.
Čínske hospodárstvo rastie prvýkrát za uplynulých vyše 30 rokov pomalšie ako okolité ázijské krajiny, ktoré sa svetu v súvislosti s pandémiou postupne otvárajú. Podľa experta je to však len dočasný fenomén, keďže štáty sú závislé od ekonomických pohybov Pekingu. V konečnom dôsledku by pre ne bolo najlepšie, keby veľmoc prosperovala.
