Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová začína turné po západnom Balkáne. V stredu (26. 10.) pricestuje do Severného Macedónska, po ňom navštívi Kosovo s Albánskom a v sobotu (29. 10.) ho ukončí v Bosne a Hercegovine a v Srbsku.
Okrem spoločného nákupu plynu bude témou stretnutí najmä boj proti nelegálnej migrácii. Kľúčovou krajinou je v tomto prípade podľa expertov najmä Srbsko a jeho vízová politika. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.
Radanovacký les na severe Srbska pri južnej hranici s Maďarskom je jedným zo symbolom nelegálnej migrácie. Už roky sa v ňom nič nemení. V malom lese sa skrýva veľa migrantov, ktorí sa snažia dostať do EÚ. Čo sa však mení, je, že odkiaľ sú. Časť z nich totiž prichádza do Srbska legálne.
Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová upozorňuje na obrovský až 20-percentný nárast migrantov z Indie, Kuby a Tuniska. Jedným z dôvodov je bezvízový styk Srbska s týmito krajinami. Brusel vie, že bez spolupráce s Belehradom sa mu vysoké čísla okresať nepodarí.
Úprava vízovej politiky
Publicista Július Lőrincz si myslí, že Srbsko bude pri úprave vízovej politiky ústretové.
„Srbsko má záujem obmedziť nelegálnu migráciu, hoci na Balkáne si na tieto utečenecké kolóny zvykli, cynicky povedané, z vojny v 90. rokoch. Ale, samozrejme, toto je veľká záťaž pre Srbsko. Do Srbska už v tomto roku prišlo 95 000 ľudí. Za celý minulý rok to bolo 68 308,“ vysvetlil.
Belehrad sľubuje, že do konca roka zruší bezvízový styk s Tuniskom a Burundi. Od občanov z Bolívie, Indie či Kuby zas bude žiadať kúpu spiatočnej letenky. Lőrincz však pripomína, že ide len o čiastkové riešenie a zásadne ovplyvniť migračnú vlnu nie je v rukách Srbska.
„Mnohí, ktorí prichádzajú do Srbska, boli rok-dva v Turecku. Ale tam sa tiež zhoršili podmienky, ťažšie získajú pracovné miesta. Nie je to udržateľný stav. Problém sa musí riešiť tam, kde vzniká, teda v krajinách Ázie a Afriky. A to je dlhodobá záležitosť,“ dodal publicista.
Do Srbska tiež prichádzajú vďaka bezvízovému styku aj Rusi, väčšina však v krajine zostáva. Od začiatku invázie na Ukrajinu požiadalo o povolenie k pobytu 4 000 obyvateľov Ruska.
