Predpoklad vyššej účasti v župných voľbách sa ich spájaním naplnil. Odborníci však opakujú, že hlas by odovzdalo viac ľudí, ak by štát zvolil vhodnejší termín.
Dodávajú, že pokiaľ chceme spájať aj ďalšie voľby, musíme mať na to pripravené kapacity, aby nevznikali rady a občania robili kvalifikované rozhodnutia. Spájať by sme mohli najbližšie voľby do europarlamentu a druhé kolo prezidentských. Téme sa venoval v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko redaktor RTVS Lukáš Füle.
Aj vďaka spojeniu volieb si svojich županov zvolil historicky najvyšší počet ľudí a účasť presiahla 43 percent. Politológ Peter Spáč z Masarykovej univerzity však upozorňuje, že ak sa štát rozhodne voľby spájať, mal by na to byť aj pripravený.
Hladký priebeh volieb vďaka nízkej účasti
„Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby na voľby príde 70 alebo 80 percent ľudí,“ skonštatoval. V takomto prípade by podľa neho nastali organizačné problémy. To, že sa tak nestalo v sobotu (29. 10.) prikladá najmä tomu, že sa štát spoliehal na nízku účasť voličov.
Nepremyslené zvyšovanie účasti zo strany štátu môže mať podľa neho vplyv aj na to, že ľudia budú vo volebných miestnostiach robiť nekvalifikované rozhodnutia. V Bratislave a Košiciach ich čakalo až šesť rôznych volieb.
Ľudia majú tendenciu voliť kandidátov, ktorí sú umiestnení na popredných priečkach kandidátok, uviedol Spáč. „Keďže používame abecedné poradie kandidátov, tak niekomu, kto má šťastné priezvisko začínajúce na A, B alebo C, to nejaké hlasy pridá,“ vysvetlil.
Volebný geograf Tomáš Madleňák si myslí, že by voličom pri kvalifikovanejšom rozhodovaní v samosprávnych voľbách pomohlo, ak by dostávali kandidačné listiny vopred do schránok.
„Vedeli sme dopredu, že hlasovanie bude komplikované, vzhľadom na viacero kandidátnych listín a veľa kandidátov, ktorí sa navyše prelínajú,“ uviedol Madleňák. Niektorí voliči videli kandidátne listiny prvýkrát až vo volebných miestnostiach a študovali ich preto dlhšie, dodal.
Spojenie prezidentských volieb s eurovoľbami
Prípadné spojenie eurovolieb s prezidentskými by podľa neho malo jednoznačne vplyv na vyššiu účasť a logisticky by dávalo zmysel. „Konajú sa každých päť rokov a v približne rovnakom termíne,“ vysvetlil.
Voľby do europarlamentu sa podľa neho konajú v úzadí prezidentských volieb, ktoré bývajú o pár týždňov skôr. Vysvetlil spravidla nižšiu volebnú účasť na voľbách do európskeho parlamentu na Slovensku oproti voľbám prezidenta.
Odborníci však dodávajú, že vysoká účasť nemôže byť jediné kritérium, na základe ktorého sa má štát rozhodovať.
